Vo svojej praxi kouča a konzultanta sa stretávam s rozličnými ľudmi. S úspešnými, aj tými menej úspešenými. Čo však majú títo ľudia častokrát spoločné je, že sa boria s ich vlastným nezvládnutým time manažmentom. Dalo by sa povedať, že je to problém tak typický a tak častý, že sa pokojne už dopredu môžem pripraviť, že budem pracovať na téme: Ako zvládnuť vlastný time management.
Zaujímavé, je že tento problém sa objavuje predovšetkým u ľudí, u ktorých sa očakáva, že budú pracovať samostatne, že svoje pracovné povinnosti si budú organizovať tak, aby im na všetko vyšlo dosť času. Daľšou skupinou, ktorá má problém s vlastným time managementom sú ľudia, ktorí pracujú z domu. Je pravdou, že hlavne v súčasnej dobe sa inštiút home office dostáva aj vo veľkých firmách hodne do popredia, pretože vďaka nemu ľudia urobia viac, sú viac motivovaní, bývajú zyčajne aj menej chorí a pod. Obrátenou stránkou home office je, že aby sa človek mohol venovať vlastnej práci, tak si musí vybudovať nevyhnutnú sebadisciplínu aby sa ráno prezliekol z pyžama do normálneho pracového oblečenia (možno sa vám to zdá smiešne, ale to, v čom ste oblečení, tak ovyplyvňuje naladenie vašej mysle. Ak ste v pohodlných tepláčkoch alebo pyžamku, tak sa dá ťažko očakávať že bude podávať výkony hodné pretekára formuly jeden. Ale aj tu prirodzene platia výnimky.) Zmena oblečenia je však je len jeden z drobných trikov ako sa naladiť na to, že aj keď ostávam doma, tak to je nie preto lebo mám dovolenku, ale preto, lebo tu mám na stole rozpracovaný tisícstránkový dokument, ktorý do konca týždňa musí byť dokončený.
Ak hovoríme o time managemente, tak je nutné vziať do úvahy dve základné premisy, ktoré naše nastavenie ovplyňujú:
-
Nikdy nestihnete všetko
-
Identifikujte prvky, ktoré ovplvňujú váš time management a vyberte tie, s ktorými môžete niečo robiť
Prvá premisa a jej akceptovanie ovplyvňuje môj osobný postoj a naladenie na to, čo sa deje okolo mňa. Ak mám pocit, že všetko okolo mňa sa dá nejakým spôsobom kontrolovať, tak si len vyrábam materiál na nekonečné bezsenné noci, kedy budem úporne hľadať cesty, ako túto nevyhnutnú pravdu oklamať a zmanipulovať. A to len preto aby som nakoniec aj tak prišiel na to (pokiaľ budem mať šťastie), že sa skutočne nie všetko dá stihnúť a odkontrolovať.
Ak sa ale rozhodnem prvú premisu akceptovať, tak ma to bude viesť k veľmi starostlivému výberu toho ,čo budem robiť, čomu sa budem venovať. A v okamihu tohoto rozhodnutia sa stávam majstrom vlastného time managemetnu. Ako už niekde niekto naznačil, a znie to logicky, tak čas sa ovládať nedá. Čo však ovládať môžeme je naše naladenie, náš postoj, naše rozhodnutia, ktorým smerom sa budeme uberať a čo budeme robiť. V tomto okamihu sa končí time management “nástrojov” a začína sa time management “postojov”.
Častým úkazom, s ktorým som konfrontovaný pri koučingu mojich klientov je fakt, že sa im niekedy veľmi ťažko akceptuje prvá premisa.Ťažko sa im príjma fakt, že jednoducho ani ten najdokonalejšíe systém time managementu im nepomôže urobiť úplne všetko. Druhá skutočnosť s ktorou sa stretávam, je fakt, že ľudia z nezvládnutého time managementu obviňujú systémy, ktoré ich obklopujú. Či už sú to systémy štátne, firemné alebo rodinné. Je veľmi ľahké sa zamerať na niečo mimo mňa a preniesť na to zodpovednosť za moje problémy s časom. V takých prípadoch sa dostávame s klientom na rázcestie, kde sa bude musieť rozhodnúť. Pretože ak systém ovyplňuje jeho time managemetn negatívnym spôsobom a zo systémom sa nedá nič urobiť, potom je zbytočné sa venovať hľadaniu nejakých nástrojov time managementu. A čomu sa treba venovať? Ako som povedal jednému klientovi:
Ak sa s tým nedá nič urobiť, tak nebudeme hľadať riešenie na time management. Budem pracovať na tom, aby ste to vydržali a vedeli zaťať zuby, keď to bude potrebné.
Niekedy v takom okamžitu jednoznačnej konfrontácie predsa len dôjde k malému posunu v myslení a k vzopretí sa tomu, že by sa človek nachádzal v pasci z ktorej niet úniku. Vtedy sa môže začať pomalé hľadanie cesty, ako by sa dal ovplyvniť systém. Dôležitou otázkou však nie je:
Ako možete ovplyniť systém?
Ale skôr:
Ako môžete zmeniť svoje vlastné správanie tak, aby táto zmena ovyplynila systém?
Táto zmena v myslení je často zodpovedná za to, že človek získa pocit, že má veci pod kontrolou (čiastočne) a naozaj začne zo svojím time managementom niečo robiť. Začne si uvedomovať, čo v jeho živote je skutočne dôležité, čomu by mal dať jednoznačné priority a prestane obviňovať systém z toho, že nestíha. A aj keď je tento posun pomalý a nestane sa zo dňa na deň, je taký dôležitý, že má význam sa o neho usilovať.
A čo vy? Podarilo sa vám teno bod dosiahnuť? Žijete podľa týchto dvoch premís?
PS. Ak sa vám článok páčil, nezabudnite sa prihlásiť k odberu daľších článkov (okienko Subscribe via email)
photo credit: photographer padawan *(xava du)
Já nevím, podle čeho žiju, ale ocituju Vám něco z mého deníčku:
“Zkoušela jsem ledasco (dodnes jsem sama sobě šéfem, podřízeným a pokusným morčetem), až jsem si jednoho ošklivého dne sedla, sepsala všechno, co mám dělat, vmáčkla tam to, co bych dělat chtěla, odhadla čas potřebný pro každou činnost, sečetla, přepočítala ručně i s kalkulačkou a výsledek byl jasný – žiju na nevhodné planetě s příliš krátkým dnem.”
Hmm, tak asi bude treba čakať na nové zrodenie na lepšej planéte:) ČLovek asi nikdy nebude môcť stihnúť všetko, preto je dôležité aby si vyberal čo bude robiť…myslím,že je v tom hodne schopnosti nechať veci plávať,naučiť sa púšťať..”let it be”. K tomu ma napadá kniha ktorú som si pred nedávnom kúpil..už sa na nu teším. Má titul “Dosť” s podtitulom “skutečná cena peněz, byznysu a života”. Ale je tam táto príhoda: ” Na jedne párty usporiadanej na Shelter ISland jednými miliardárom, hovorí Kurt Vonnegut svojmu kolegovi Josephu Hellerovi, že ich hostiteľ, manažé hedgového fondu, zarobil za jeden deň viac peňazí ako Heller na svojom slávnom románe Hlava 22 za celú dobu od jeho vydania.Heller mu na to hovorí “to je možné, ale ja mám niečo,čo on nikdy mať nebude…dosť”
Možno niekedy netreba robiť všetko,stihnúť všetko, mať všetko….je super keď mám dosť.
bol som na jednej prednáške o time managemente 4.-tej generácie, prednášajúci rozprával o tom, že z vecí, ktoré robíme si skladáme rebrík, k tomu kam sa chceme dostať / čo chceme byť. A na koniec povedal, že niektorý ľudia si vytvoria úžasný, dlhý rebrík, ale oprú ho o nesprávnu stenu. Takže ak som ho správne pochopil, mali by sme si vyberať z aktivít tie, ktoré majú skutočný význam pre náš rozvoj. Čo ty na to, Martin? 🙂