Drvivá väčšina freelancerov sa rozhodla ísť na voľnú nohu, pretože milujú slobodu. Určite do hry vstupovali aj iné faktory, ale pravdou ostáva, že freelanceri, ktorých poznám, tak si svoju cestu vybrali predovšetkým preto, lebo v určitej fáze svojho pracovného života mali plné zuby svojho šéfa, firmy v ktorej pracovali alebo svojich kolegov. Niekedy to bola nešťastná kombinácia všetkého spomenutého a ešte aj toho, čo spomenuté nebolo. Freelancer v určitom období svojho života nazbieral dosť odvahy na to, aby mohol povedať “Dosť!” a ukončil to, čo mu tak dlho liezlo na nervy. Túto možnosť voľby má každý z nás, bez ohľadu na to v akom štádiu života sa nachádzame. Niekedy sa však sami o túto možnosť nepochopiteľne oberáme. Sami si zatvárame cestu, po ktorej by sme mohli kráčať.
Pred pár dňami som robil školenie, kde sme sa dostali k pracovným podmienkam a kedže sme tiež hovorili o knihe Chris Guillebeau, Umenie žiť nekonvenčne, začali sme sa zamýšľať nad tým, ako veľmi sú naše životy podmienené spoločenskými a inými konvenciami. Keď sa nad tým zamyslíte, tak na prvý pohľad podliehanie konvenciám nie je nič, pred čím by sme sa mali chrániť, alebo čo by nás malo desiť. Nuž, myslím, že to nie je celkom pravda. Konvencie nás nútia, aby sme, slovami jednej punkovej kapely “písali všetci modrým perom”. Konvencie nás nútia k tomu, aby sa naše životy stále viac a viac podobali dehumanizovanej a šedej spoločnosti, tak ako ju vykreslil Orwell v románe 1984. Možno príliš dramatizujem, ale občas, keď sa veci nafúknu, tak je lepšie vidieť ich hrozivosť a nebezpečnosť. Veď čo iné, než konvencie nútia človeka,aby sa obliekal istým spoločensky prijateľným (spoločensky prijateľným si tiež môžete preložiť ako kreativitu potláčajúcim) spôsobom. Čo iné než konvencie a tlak rodiny alebo blízkeho okolia (pretože konvencie udržiava a dáva do chodu v mnohých prípadoch rodina a blízke okolie) nás núti pozerať v TV programy, ktoré nás nebavia, ba dokonca nás nútia mať TV všeobecne. Je miestami komicko tragické pozorovať isté zhrozenie a prekvapenie na tvárach mojich poslucháčov, ak hovorím o rodinách, ktoré nemajú TV príjmač, ergo sa rozhodli ísť proti konvencii. A s týmto výčtom by som mohol pokračovať pekne dlho, veď aj vy by ste vedeli nájsť príklady kedy nám konvencie zväzujú ruky. Je tak? Nezabudnite sa o vaše postrehy podeliť v komentároch. Ak freelancer dokáže prekonať všetky spoločenské konvencie, ktoré mu hovoria “nerob to”, tak na jednej strane je odmenený slobodu, na druhej strane je tu však neistota, ktorá je z môjho pohľadu jedným z najväčších nepriateľov slobodného životného štýlu. Neistota je tak trochu ako kyselina, alebo nádor. Pôsobí veľmi nenápadne, tíško, ba až zákerne. O dôvod viac, prečo s ňou bojovať veľmi rázne a tvrdo ( o tam však až niekedy nabudúce).
Uzavrieme však oblúk a vráťme sa na začiatok. Písal som, že freelancer si volí svoju cestu, pretože má rád slobodu. Avšak okrem toho že má rád slobodu, musí mať odvahu a nadšenie presadzovať si svoj vlastný nekonvenčný a jedinečný život. Pretože len život, ktorý smeruje k svojmu naplneniu, život, kedy máme pocit, že žijeme, len taký život má význam žiť. Nech sa vám teda v takom živote čo najviac darí:)
photo credit: [Adam_Baker]
