Vo svojom minulom príspevku som sa venoval tomu, ako si poradiť s krízou, nech už si za tým predstavíme čokoľvek, a jedna z myšlienok, ktoré som ponúkol, bola, že s krízou si môžeme poradiť aj tak, že si skúsime spomenúť na naše minulé úspechy. Na situácie kedy sa nám v minulosti podarilo zvládnuť ťažké chvíle.
Uvažoval som nad tým ďalej a uvedomil som si, že to je len polovičná cesta k úspechu. Áno, spomenúť si na okamihy, kedy sa nám podarilo ťažké situácie a krízy dobre zvládnuť, to má veľký význam, pretože nás to presviedča o tom, že táto schopnosť v nás je. A treba povedať, že niekedy už len samotné uvedomenie, že máme kapacity, o ktorých sme možno ani nevedeli, že ich máme,  môže stačiť. Ale potom sú tu aj iné chvíle. Okamihy, kedy spomienka alebo uvedomenie nestačí. Okamihy, kedy je potrebné niečo urobiť.

Na svojich kurzoch sa pomerne často stretávam s tým, že ľudia si veľmi výrazne a jasne uvedomujú, že s ich životmi nie je všetko v poriadku. Nemusí to byť nič zásadné, je to len taký ten neodbytný pocit, že by sa niečo malo stať. Nevieme presne čo by to malo byť, nevieme to zaradiť, ale vieme, že situácia si niečo žiada. Je to ako mať neodbytný pocit, že som si doma niečo zabudol, ale za ten živý svet si neviem spomenúť na to, čo to vlastne je. Nanešťastie je tento pocit len veľmi jemný a nevýrazný a tak je veľmi jednoduché ho ignorovať. Proste to hodíme za hlavu a ono sa to niekde stratí. A s tým sa stráca aj naša ďalšia šanca na zmenu.

Zmena si vyžaduje akciu. A tam je pes zakopaný. V akcii.V našej schopnosti previesť myšlienky na činy. Zdá sa nám to ako veľmi náročné, ba niekedy až nemožné. Ale čím to je? Prečo je to pre nás také ťažké? Nie je to aj preto, lebo v našich mysliach je len veľká zmena a  veľké činy niečím, o čo má  význam sa snažiť? Nie je to preto, lebo idea malej zmeny sa nám javí ako nevýznamná a nehodná nášho úsilia? A kde je tá hranica, ktorá oddeľuje veľké a malé činy? Veľké a malé zmeny.

Čo má však väčšiu šancu na úspech? Niečo veľké a významné, alebo skôr niečo menšie? Čo vám príde ľahšie navariť? Nejaké tie cestoviny alebo večeru o troch chodoch? Do čoho budete mať menší problém sa pustiť? Dôležitou podmienkou na navodenie zmeny je začať pracovať na drobných, malých veciach. Nečakať kým bude ten správny čas. Ak si pred sebou predstavíme malý cieľ, tak je omnoho pravdepodobnejšie, že akcia sa udeje omnoho ľahšie, ako keď si dáme síce veľmi ušľachtilé ale veľmi náročné ciele. Stačí si ráno položiť otázku-čo malé by som pre seba mohol urobiť? Čo by to bolo, aby to bolo ľahké a nenáročné na uskutočnenie?

Ak by sa vám toto cvičenie podarilo robiť počas celého roka, tak za 365 dní sa posuniete na miesto, kde by ste sa neposunuli ani vo svojom najdivokejšom sne.  A vôbec nebudete  mať pocit, že na sebe pracujete. Tú cestu, ktorú ste prešli, uvidíte len zo spätného pohľadu.

Takže, čo bude tá najmenšia a najednoduchšia vec, ktorú môžete urobiť aby sa váš život zmenil?

photo credit: .craig