Prednedávnom som čítal jednu štatistiku, ktorá hovorila, že ľudia na internete najviac neznášajú reklamu. Ani sa im nečudujem, ja by som sa pokojne tiež  zaradil do tejto kategórie. Ale niekedy sa stane, že sa s vaničkou vylieva aj dieťa a vďaka apriórnemu odmietanu reklamy sa občas pripravíme o užitočné informácie.

Dostal sa mi do rúk článok, ktorý hovoril zhruba o tom, že work life balance je vlastne ďalším marketingovým výmyslom,a že ľudia work life balance nepotrebujú ,že sa jedná o niečo o čo sa vlastne netreba snažiť, pretože sa jedná o niečo prirodzené, len sa zase našiel niekto, kto sa na tom chce nabaliť. S týmto názorom nesúhlasím a chcem sa s vami podeliť o svoj postoj k tejto téme. Vybral som si dva pohľady, ktoré budú blízke mnohým ľuďom (aspoň si to myslím). Jeden som nazval  “pohľad do korporátneho open space” a druhý “pohľad spoza freelancerovho stola”. Ako je to teda s týmito dvoma pohľadmi?

V korporátnom prostredí som pracoval takmer 5 rokov. Myslím, že je to celkom dostačujúca doba aby som sa k tomu, ako to vo veľkých firmách chodí mohol vyjadriť. Netvrdím, že moje osobné skúsenosti sú jediné relevantné, ale ak vezmem do úvahy aj slová a názory mojich kolegov s  ktorými som vtedy spolupracoval, dostanem sa k slušnej vzorke názorov,ktoré reprezentujú to ako to  vyzerá s vyváženosťou osobného a pracovného života vo veľkých firmách. Ak odhliadnem od faktu, že dve z mojich kolegýň po náročnom projekte skončili od vyčerpania v nemocnici, tak každé naše spoločné strenutie končilo povzdychom “kiež by sme mali viac času na seba, svoje rodiny, svoje záujmy”.

Je takýto povzdych prejavom vyváženosti osobného a pracovného života? Nemyslím si. Pomer stráveného času nad plnením pracovných povinností v pomere k osobným záležitostiam je všetko možné, len nie vyvážený. Bežný 8 hodinový  pracovný čas od 9:00 do 17:00 by toho snáď ešte bol dôkazom, ale odchody presne načas z práce boli skôr veľkou výnimkou. A  to nehovorím ešte o hodinách práce na notebooku keď som prišiel domov. Myslím, že je veľmi  málo ľudí, ktorý pracujú v korporátnom prostredí, ktorí si pochvaľujú ako to majú dobre vybalancované. Ale blýska sa na lepšie časy. Inštitút home office je jedným z krásnych príkladov ako sa to dá.

Niekto by mohlo namietať  “keď sa chce, tak sa všetko dá”. Nuž, niekedy aj áno, ale nemal som pocit, že ktorýkoľvek z týchto ľudí nechcel mať viac času na seba a svoju rodinu. Častokrát  vyvažovanie pracovného a osobného nie je len o prostom chcení a vôli, ako sme si už o tom písali. Do rozhodovania vstupuje množstvo iných faktorov, ktoré snahu o work life balance skôr komplikujú. Ale poďme sa pozrieť na druhú stranu.K freelancerovi.

Veľa ľudí odchádza z firemného prostredia presne pre vyššie uvedené dôvody. Rozhodnú sa pre svoju vlastnú cestu. Odídu zo spoločnosti a založia si firmičku alebo len živnosť. Stanú sa freelancermi. Už nemajú nad sebou šéfa.Nikto nekontroluje ich reporty, pretože žiadne nerobia. Nemusia vstávať na 7:00. Nemusia v práci ostať po pracovnej dobe až do 21:00. Ich zásadná životná zmena sa týka toho, že boli schopní vymeniť istotu (samozrejme iluzórnu) trvalého pracovného pomeru za neistotu ale slobodu. Bohužiaľ ani tento, pre niekoho úžasný setting situácie, nie je zárukou vyváženosti osobného a pracovného života. Tu je niekoľko dôvodov prečo to tak je:

• žiadna formálna kontrolujúca autorita
• žiaden presné vymedzenie osobného a pracovného času
• žiadne presné vymedzenie priestorov kde freelencer pracuje (ak pracuje z domu)
• nedostatok sebadisciplíny

Spoločným menovateľom, ktorý práve freelancerovi spôsobuje túto nevyváženosť je nedostatok štrukturovanosti v pracovnom procese, resp.v aktivitách,ktoré ho živia. Všetko je akési rozpliznuté, nejasné, chýbajú tomu jasné kontúry.Keď idete z kancelárie domov a prekročíte prah, tak ste jednoznačne doma. Ale keď pracujete v obývačke a prekročíte prah kuchyne,ste doma  alebo ste ešte v práci? A čo ešte keď máte pracovný stôl v jednom kúte obývačky a od toho istého stola vybavujete aj osobné veci? Kedy ste v práci  a kedy ste už doma, keď ste vlastne stále doma?

Naučiť sa dobre “prelaďovať” je pre  freelancera kľúčová vlastnosť pre jeho dosahovanie work life balance.A nie je to jednoduché.Opäť môžem potvrdiť z vlastnej mnohoročnej skúsenosti. Aj keď work life balance a jeho dosahovanie má pre freelancera trochu inú podobu a budú sa  mu tam ukazovať iné úlohy, stále je to niečo čo si zaslúži jeho pozornosť.

Nuž a čo vy? Tiež si myslíte, že problematika work life balance je niečo umelé a nepotrebné? Ako vy dosahujete vyváženosť osobného a pracovného života?