Ako už nedávny príspevok naznačil, pre mnohých, hlavne ženy a matky v domácnosti sa čas Vianoc nesie v duchu nakupovania, varenia, upratovania. A toto všetko sa strieda v jednom nekonečnom cykle. Až sa nakoniec stane, že prepracovaná matka, manželka a strážkyňa rodinného krbu sa zrúti pod vianočný stromček v absolútnom vyčerpaní. Potom aj želanie pokoja a pokojného prežitia vianočných sviatkov pôsobí ako absurdný vtip, na ktorom sa žial nikto nesmeje, pretože vieme a tuším ako a čo sa za takýmito Vianocami odohráva. Niekedy náprava nebýva taká ťažká akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Poďme sa pozrieť na zopár nápadov, ktoré by sa dali uplatniť aby sa z tohoto krásneho obdobia nestal jeden z ďalších krysích závodov.
- Predovšetkým neberte vianoce príliš vážne. Iste, všade nám hovoria, čo sa za týmito sviatkami skrýva a prečo by sme ich mali oslavovať. Niekedy sa na to celý rok tešíme a možno aj preto tomu prikladáme zbytočne vysokú dôležitosť. A taktiež, neberte vážne moc ani seba. Že sa u vás doma nebude všetko ligotať? No a čo? Že nebudete mať napečené toľko, že sa budú prehýbať stoly pod koláčikmi? No a čo? Koho to trápi? Vás? Nuž to skúste zmeniť. Upratujte o polovicu menej, varte a pečte o polovicu menej a verte, že takmer nikto si to nevšimne.A navyše si ušetríte kopu stresu a more podráždenosti
- Uplatňuje japonskú metódu KAIZEN. Čo to znamená? Kaizen by sme mohli definovať ako postupné zlepšovanie metódou postupných krokov. Ak sa chystáte na veľké upratovanie, skúste sa radšej pustiť do postupného upratovacieho procesu po malých krokoch. Berte to po izbách, napr. len jedna izba denne, alebo po oblastiach činností. Napr. dnes dám do poriadku a na poriadok všetky športové veci. Zajtra sa budem venovať usporiadaniu a poutieranie od prachu veciam v kuchyni a pod. Ale pozor, nenechajte sa zlákať, ak skončíte s jednou vecou alebo oblasťou, nepúšťajte sa do ďalšej oblasti. Možno vás tam aj nadšenie z toho ako vám to dobre ide, bude ťahať, ale odolajte. A radšej sa skúste venovať niečomu inému.Choďte von na prechádzku, prečítajte si kapitolu z knihy, niečo si pozrite. Ide o malé, postupné kroky. Nemusíte urobiť všetko naraz. Okrem toho môžete do upratovania zapriahnuť aj zvyšokrodiny. To by v prípade rodiny malo byť asi samozrejmosťou. Každý má na starosti to svoje teritórium. Určite sa však vaši rodiný príslušníci budú tváriť prekvapene, keď im poviete, že sa upratuje na etapy a nie je nutné urobiť všetko na jeden šup a padnúť od vyčerpania na hubu.
- V jednoduchosti je krása. Skúste sa zamyslieť nad tým, koľko koláčikov, koľko poutieraných poličiek, koľko ozdôb,koľko svetielok, je dosť. Koľko ich je dostatočný počet na to aby sme mali okolo seba pocit vianoc? Väčšinou máme potrebu okolo seba všetok prázdny priestor dajako zaplniť. Nikde nenechať nijaké voľné miesto. Akoby sme sa báli prázdnoty. A pritom prázdnota dáva možnosť vyniknúť tomu, čo sa v prázdnote nachádza. Typickým a krásnym príkladom toho ako práve prázdnota umocňuje krásu vecí sú zenové záhrady. Skúste sa nimi inšpirovať. Niekedy stačí veľmi málo na to, aby sa dala vykúzliť naozaj čarovná atmosféra a ani to potom nestojí veľa peňazí. Tiež ma v tej súvislosti napadá exkurz do našej histórie, kedy veci vianočné neboli také vyčačkané a napriek tomu boli krásne. Páči sa mi tá jednoduchosť,ktorú je vidieť aj v niektorých slovenských starších filmoch. Veľa vecí sa prirodzene zopakovať nedá, ale myšlienka jednoduchosti, prípadne aspoň jej časti by si určite našla a mohla nájsť svoje miesto.
- Obmedzte sledovanie TV. Priatelia, ruku na srdce, skutočne potrebujete pozerať Popolušku už po 8x? Niekto by moholo povedať,že toto jednoznačne patrí ku kúzlu Vianoc. Nuž, ako sa vraví, proti gustu žiaden dišputát, ale nedal by sa ten čas tráviť dajko zmysluplnejšie? Prechádzky, čítanie knihy,počúvanie hudby,ku ktorej som sa počas roka nedostal, stretávanie sa so známymi, alebo vôbec komunikovanie s vlastnými členmi rodiny. Nie je tento čas hodnotnejší ako opakovanie tých istých televíznych rituálov? Keď sa prejdem rozžiareným mestom a keď ešte aj napadne sneh, tak mi taktáto prechechádzka navodí nepomerne lepšiu vianočnú atmosféru ako keď čumím do bedne.
- Zapálťe si sviečky. Asi to znie ako nosenie dreva do lesa. Plamienok sviečky proste k vianociam patrí, napriek tomu nám niekedy naša snaha o bezpečnosť a obava z toho aby sa niečo nestalo (hlavne keď sú okolo malé deti) pripravuje o ďalší krásny vianočný prvok. Elektrické sviečky na strome sú síce bezpečné, ale sú to proste elektrické sviečky. Ale aspoň na štedrovečernom stoly by sviečka určite nemala chýbať.
- Spomaľujte svoje činnosti. Zastavte sa. Niekedy sa mi zdá, že uponáhlanosť a vianoce by mohli by synonymom. Kto ale vie,kde sa objavuje tento spoločenský konštrukt? A to on je. Len spoločenským konštruktom, ktorý nás tlačí do určitého typu jednania. Spoločenský tlak býva silný a je mu ťažké odolať. Avšak nie spoločnosť ako taká, ale vy sami si určujete vnútorné pravidlá vašej domácnosti. Ak takými pravidlom bude, že sa nebudete podieľať na tom všeobecnom blázinci okolo vás, tak máte vyhrané. A okrem pokoja pre vás získavate aj pocit slobody a nezávislosti na vonkajšom okolí a na tom čo si pomyslia druhí.
Nuž, prišiel som na koniec môjho zoznamu myšlienok, ktorých aplikácia by vám mohola pomôcť, aby ste aj taký veľký koláč ako sú Vianoce strávili bez ujmy na zdraví, v čom vám samozrejme držím palce.:)
A čo vy? Máte najeké nápady ako to všetko zvládnuť? Podeľte sa.
