Šetrnosť je cnosť. Cnosť, ktorá možno práve v tieto dni a mesiaca dostáva celkom iný význam. Dôležitejší. Dalo by sa povedať, že cnosť je niečo čo vyskytuje pomerne zriedka. Len tak mimochodom, kedy ste sa zúčastnili nejakého rozhovoru kedy ste hovorili o cnostiach? Keď občas položím túto otázku na mojich kurzoch , tak odpoveďou sú mi poväčšinou nechápavé pohľady. Cnosti proste nemajú moc šancu poraziť najnovšie politické škandály a iné farebno blýskavo uchvacujúce témy, ktoré sa stávajú obsahom našich rozhovorov. Ale to som trochu odbočil.
Jedna z cností, ktoré sú mne veľmi blízke je šetrnosť. Ťažko povedať, či moja snaha žiť šetrným/úsporným životom je výsledkom výchovy, alebo môjho vnútorného smerovania, ktoré sa naplno prejavilo počas môjho pobytu v buddhistickom kláštore, kde som vlastne ani nemal inú možnosť ako žiť veľmi šetrne.
Keď som sa vrátil a začal sa znovu integrovať do bežného sveta, snažil som sa preniesť čo najviac z môjho vnútorného naladenia do spoločenského kontexu, ktorý je priam poháňaný spotrebou. Ale keby len nejakou normálnou spotrebou. Ale tu skôr ide o brutálnu nadspotrebu. Vidiac to, snažil som sa eliminovať svoje výdavky na maximálnu možnú mieru. Kým som bol nezavislý a slobodný nebolo to až také veľmi náročné a nebolo nutné moc nad tým uvažovať. Ale ako som sa ponáral hlbšie do svete konzumu, bolo stále ťažšie odolávať toľkým lákadlám. V tomto mi však veľmi pomáhalo jedno sedliacke pravidlo, ktoré ma učil stále môj otec: “nesmieš proste minúť viac, ako zarobíš”. Ja viem, je to veľmi triviálne, ale mám pocit, že niektoré triviálne pravidlá majú celoživotnú a univerzálnu platnosť. A toto je jednoznačne jedno z tých univerzálnyc pravidiel.
Je zaujímavé, že človek podvedome hľadá vyváženosť svojho stavu, pokiaľ sa v ňom nenachádza. Pokiaľ celý deň pracujem s ľudmi, tak to, čo najviac potrebujem na konci dňa je pokoj a ticho. Pokiaľ naopak strávim celý deň sám za počítačom, tak večer hľadám spoločnosť a rád by som sa s niekým pozhováral. Keď pracujem hlavou, tak mám celkom chuť zababrať sa od hliny alebo zobrať do ruky hoblík alebo pílku. Ak okolo seba vidím nadspotrebu, neustále vyzývanie k tomu aby som míňal svoje peniaze, presviedčanie o tom, že je dobré žiť na dlh, tak potom budem smerovať k protipólu. K úspornosti, šetrnosti.
Pred nedávnom som čítal jeden článok, kde chlap popisoval ako strávil celý týždeň bez toho aby minul čo len jeden cent. A verte alebo nie, spokojne sa usmievam na konci tých dní, počas ktorých som neminul ani jeden cent. Ak sa pozriem na veci, ktoré mám v byte, kuknem do skríň a zásuviek, tak zistím, že vlastne mám všetko čo potrebujem a nie je mi treba viac. Ba dokonca, o tom sa už tiež zmieňoval, mám radosť keď zaplnený priestor vyprázdnim a už ho ničím novým nenaplním. Každý z nás vedie trochu iný životný štýl, naše zvyky, ktoré sa týkajú míňania peňazí, budú rozdielne, ale mám podozrenie, že vzhľadom na dobu v ktorej žijeme,tak väčšina z nás bude mínať predsa len o niečo viac, než je skutočne nutné.Keby sme vedeli znížiť naše túžby po veciach len o 10%, myslím,že naše finančné zdravie by sa tiež o niečo zlepšilo.
Keď začína nový rok, sadnem si zo svojou maželkou, položíme si pred seba papier a začneme plánovať. Máme ho rozdelený na tri časti: veci, ľudia a činnosti. Prvé roky, keď sme sa len prisťahovali do Bratislavy, bola kolónka veci takmer plná. Potrebovali sme (naozaj?) kúpiť veľa vecí, zariadiť byť a pod. Ale časom sa počet položiek začal znižovať. A keď sme si sadli na začiatku tohoto roku, tak sme zistili že v položke “veci “už nie je nič, čo nevyhnutne potrebujeme. Samozrejme, že by som si tam mohol dať nový počítač a telefón alebo kameru, lebo takéto hračičky ma bavia, ale….nie je to nevyhnutné a preto tam nedám nič. Energia, ktorú sme spočiatku venovali do vecí sa nám presunula na ľudí a činnosti. Začali sme viac chodiť so známymi von, alebo sme ich pozvali k nám a skvele sme sa zabavili, začali sme chodiť tancovať, začali sme viac čítať. To všetko sú činnosti, ktoré nás obohacujú viac než vlastnenie vecí. A tam smeruje aj moje/naše ďalšie smerovanie.
A ako teda neminúť ani jeden cent a byť spokojný? Je to niekoľko myšlienok, ktoré mám:
-
Tak ako príležitosť robí zlodeja, tak aj možnosť si niečo kúpiť vytvára riziko,že budete mínať viac než skutočne potrebujete. Moja manželka to vie a tak s ňou, aj keď nie vždy celkom rád (prosím vás, ktorý chlap má rád nakupovanie, myslím,”ženské” nakupovanie), chodím na nákupy a vytváram určitú brzdu v nákupnom ošiali.
-
Uvažujte nad tým čo všetko skutočne! potrebujete k životu. Je to, čo si chcem kúpiť, naozaj pre mňa v tomto čase nutné? Alebo je to len momentálny popud?
-
Nenakupujte impulzívne. Dopredu si premyslite čo chcte kúpiť a svojho rozhodnutia sa potom aj držte. Niekomu môže pomôcť, ak si napíše zoznam toho, čo potrebuje.
-
Uvedomte si, čo s vami robí reklama. Som antireklamný človek. A ak niečo vidím v reklame, som od toho produktu alebo služby takmer inštinktívne odpudzovaný. Nájdu sa nejaké výnimky, ale veľa ich nebude. Väčšinu je to vtedy, keď sa v reklame objaví niečo, nad čím aj tak už dlhšie uvažujem, len mi to dodá nejaké nové informácie.
-
Uvažujte nad silou, ktorú vám dá vaša nezávislosť na nákupoch. Vychutnajte si to víťazstvo, ak ste dokázali prežiť čo i len jeden deň bez míňania. Úplne skvelé by bolo keby tak, ako sa človeku odporúča mať jeden deň v týždni pôst, tak by mal mať aj voľno od míňania.
-
Ak sa ocitnete niekde v nákupnom centre, pozorujte správanie nakupujúcich ľudí.Všímajte si ako sa správajú. Pred nedávnom som sa zastavil v jednom obchode s oblečením,kde boli 50% výpredaje.Nič som si nekúpil. Ale všímal som ako ľudia berú priam živelne veci, ktoré s takmer istotou nepotrebovali ale “ no nekúp to za tú cenu”. Nuž, nekúpil som:) Akoby sa v nás v takých okamžikoch prebúdzal duch neolitického zberača, ktorý berie všetko čo mu príde pod ruku, aj keď niektoré veci asi nebudú v žiadnom prípade požívateľné. Hlavne že ich je veľa.
Tento zoznam určite nie je konečný, ale dôležité je, aby ste si vy sami, ak chcete, našli svoj zoznam,ktorý vám pomôže byť spokojným aj vtedy, keď nič neminiete a nič si nekúpite. Nakoniec, nechcete predsa aby sa vaše šťastie odvíjalo od toho čo máte?
Čo si o tom myslíte? Máte nejaké skúsenosti s “nemíňaním? Podeľte sa o ne.
Páčil sa vám článok? Nezabudnite sa potom príhlasiť k odberu príspevkov priamo do vašej mailovej schránky.
photo credit: alancleaver_2000
Ten váš seznam jde vypozorovat i v celkem přirozené formě u člověka, který v nějaké oblasti jeho života “chce změnu”… tj. rád uklízí věci a vyhazuje ty nepotřebné – tj. úklid ve vnějším světě, který však může symbolizovat snahu o úklid ve světě vnitřním 🙂 (a to může obsahovat taktéž ostatní lidi či činnosti). Tak ať se to všem podaří 😉 Hezký den
Áno, to je veľmi pekné prirovnanie. Ak si chcem urobiť poriadok v sebe,tak začnem najprv z čistením toho môjho najbližšieho sveta. Myslím,že to skutočne tak funguje.Zaujímavé však je že ona snaha o zbavovanie sa vecí a ich minimalizáciu je prekrytá snahou o vlastnenie a zhromaždovanie.Ale myslím si, že už z pricnípu nie je možné neustále niečo príjamť. Tak ako logicky po príjmaní potravy nasleduje je spracovanie a zbavenie sa odopadu, tak aj po fáze zhromaždovanie by logicky časom mala prísť fáza zbavovanie sa a odľahčovania. To sa však dnes moc nevidí:(
Ďakujem za komentár a pekný deň tiež:)
Ano ano, souhlasím, ale nepochopil jsem výrok “snaha o zbavovanie sa vecí a ich minimalizáciu je prekrytá snahou o vlastnenie a zhromaždovanie.” ~ že by skryté psychologické tendence? 🙂
Mal som na mysli ten fakt, že v našom živote by malo byť zhromaždovanie vecí, vyvážené ich občasným zbavovaním sa.Ale skôr sa deje to, že len zhromaždujeme. Cítime potrebu občas s tým prestať, ale táto potreba je potom prekrytá snahou o to aby sme veci vlastnili. Nechcem sa púšťať do hlbších psychologických interpretácií,ale samozrejme by sa za týmto postojom dalo všeličo vystopovať.:)
Rozumím. Možná by to šlo shrnout do fráze: Co potlačujeme, to posilujeme 🙂
Hmm,to tiež nie je zlé:)
Copak článek je to opravdu moc pěkný (jo, mám zájem o tu knihu :-)), ale jak podle toho žít? Mně by se líbilo neutratit nic, ale jíst se mi chce každý den a bydlení se taky musí platit. Když budu jíst jen to, co si sama vypěstuju, umřu brzo hladem.
Pokud jde o utrácení za zbytečnosti – co člověk, to jiný názor na zbytečnosti i na utrácení, takže v ČR máme cca 2×10 000 000 názorů 🙂
🙂 Ja som rád, že ste prispeli. A možno sa vám nakoniec aj kniha ujde:) Samozrejme jedna vec je míňanie peňazí na životne dôležité veci ako je jedlo a bývanie. S tým sa nič moc nebude dať urobiť…možno sa niekedy na túto tému pozriem podrobnejšie, ale o čo mi ide a čo je predmetom môjho záujmu je smerovaniu k tomu,aby som naozaj utrácal na veci, ktoré sú SKUTOČNE dôležité. Príklad: je dôležité mať doma 10 tričiek od každej farby jedno? Pre niekoho tých 10 tričiek nebude zbytočným výdavkom, ale pre mna jednoznačne je…ako vravíte,a ja súhlasím,je to vec názoru.
Uvodom: Knihu uz mam:))), avsak uz je v obehu, po precitani som ju pozicala kamoske, mozno sa vrati:)))
Mam par zvykov od rozumnych po nelogicky – v utorky nenakupujem, nic.
Snazim sa realizovat 1x do mesiaca velky rodinny nakup podla zoznamu. Hladna nenakupujem. A co sa tyka nakupneho osialu na handricky v zmysle oblecenia nie som. Takze ak moje kamosky nechcu utracat, mozu ma kludne zaiahnut do nakupneho centra, spolahlivo im vyhovorim ich neplanovane nakupy. Takze je dobre mat po ruke jedneho antinakupcu v kolektive priatelov :))).
Okrem toho ma velke nakupne centra velmi unavuju, uprednostnujem male obchody a nakup na trhu.Nie som dokonala, neviem odolat farbam na hodvab a kniham. Nastastie o tom vie cela rodina tak im pravidelne posielam svoje nakupne zoznamy knih. Knihy si tiez intenzivne vymienam s rovnako postihnutymi knihomolmi. Nemusim ich nutne vlastnit. Este som nevymyslela alternativu k hodvabnym uletom, ale ako som napisala nie som dokonala:))) a je tu priestor na zlepsovanie sa.
Vsetkym ucastnikom diskusie zelam, uspokojenie zo zazitkov, skvelych priatelstiev a stretnuti, mnohonasobne viac a castejsie nez z nakupu veci, ktore nam zaplnaju skrine.
Dakujem Karin za super komentár. Niektoré nápady ma veľmi zaujali, napríklad to nenakupovanie v utorok.Ono vôbec sa mi páči idea, že niektorné dni nič nekúpiť a určiť tomu jeden konkrétny deň ja skvelý krok urobiť z toho pravidelný zvyok.
Možno aj v komunite ľudí čo sa snažia žiť úsporne sa nájde každý kto má nejaký ten svoj úlet, ja som na tom podobne s knihami:)Ťažko odolávam. Ale vymyslel som si jednu stratégiu. Ak sa mi páči nejaká kniha, tak pred tým než si ju kúpim mobilom si odfotím jej obálku, tým ju pustím z hlavy ale mám o nej informáciu. Ak je kniha pre mňa dôležitá a neustále sa k nej vracima neskôr ju kúpim.Toto je liek na okamžitú potrebu nakupovať. Aj keď nie hmotne ale predsa len svojím spôsobom tú knihu mám:)
Ahoj Martin,
tento článok prišiel v pravú chvíľu! Presne niečo také som si potreboval prečítať, v poslednej dobe si totiž všímam, že sa pohybujem v červených číslach omnoho častejšie ako som bol zvyknutý. Od začiatku tohto mesiaca som si začal viesť zoznam vecí, čo som si kúpil a tiež som sa začal riadiť radou, že ak budem dávať pozor na centy, eurá sa ustrážia samé 🙂 snáď to bude fungovať 🙂
Ďakujem Braňo za všetky podnetné komentáre ktoré si napísal k článkom:) Vedenie takého “mini účtovníctva” kde si pozrieš kam idú tvoje peniaze, je veľmi užitočným nástrojom,ja si to robím tiež a viem povedať,ktoré oblasti mi odčerpávajú najviac prostriedkov. Skrátka aj míňať sa má so všímavosťou.Držím palce.
Zdravím vo spolok. Taktiež by som rád pochválil článok. Najprv som ho len preletel, kedze som si pomyslel, ze ja nejak s nezmyselnym utracanim nemam problemy. Ale ked som clanok precital, zistil som ,ze opak je pravdou. Najviac to na sebe pozorujem prave, ked chodim nakupovat hladny. To su potom zaujimave polozky :-). Ale o inom som chcel. Kedze sa tu pojednava o setreni, minule som narazil na zaujimave predpripravene sablony v Exceli na osobny rozpocet, tak uvadzam link: http://office.microsoft.com/cs-cz/templates/CT101172321029.aspx?av=ZXL000 Osobne som sa k analyze svojho fin. rozpoctu zatial nedokopal, ale verim, ze to snad moze niekomu pomoct sa pozriet detailnejsie na svoje financie.
Vďaka za ocenenie, to vždy dobre padne:) To je znama vec, že ked idete nakupovat hladny, tak toho urcite kupite viac, nez ked ste pred tym boli na obede…Dakujem za link, mozno to niektorym citatelom pomoze, ak budu mat nejaky nastroj na zvladnutie svojho rozpoctu. Na webe existuje mnoho nastrojov, ktore dokazu pomoct s sledovanim minania, niektore su dokonca prepojene priamo na penazny ustav kde mate ucet.Zial u nas to nie je mozne, ale jeden z tych co sa daju aplikovat sa nachadza na .
“Ak sa mi páči nejaká kniha, tak pred tým než si ju kúpim mobilom si odfotím jej obálku” nebo si ji zapíšu a pak se podívám, jestli ji nekoupila místní knihovna. Pokud ano, následuje přesun na seznam “půjčit si” (mimochodem jeho délka mi už teď zaručuje, že se budu muset dožít nejméně 100 let :-)). Časopis, který není zavařen v igelitu, prolistuju v obchodě. Úklid – švédská utěrka jako první varování pro běžnou špínu. Teprve pak si jdu do drogerie přečíst složení dražších a levných úklidových prostředků (liší se cenou víc než chemikáliemi). K jídlu napíšu něco zítra, tam je triků na šetření opravdu hodně.
To sú skvelé nápady, zdá sa že ste celkom špecialistom na šetrenie z mnohých stránok…budem sa tešiť na ďalšie nápady:)
Jak ušetřit a neumřít hlady: Smiřte se s tím, že ušetříte buď čas nebo peníze. Nejdříve prohlédněte reklamní noviny místních super-hyper-jánevím-marketů. Všímejte si hlavně slev potravin, které máte rádi, a přizpůsobte tomu jídelníček. Podle opraveného jídelníčku a zároveň podle stavu zásob, které máte doma, sepíšete nákupní seznam. Až budete větší profíci, překontrolujete podle dalších vlastních seznamů, jestli je výhodná cena opravdu výhodná.
Pití (nealko): Zkuste tak týden sledovat, kolik čeho a za kolik vypijete.
Pečivo: Opět týden sledujte, kolik Vás co stojí. Nedá se něco sladkého upéct doma? Domácí chléb z domácí pekárny je hračka, jen ho z té pekárny musíte vymlátit.
Pomazánky: Nastavené nastrouhaným bramborem nebo uvařenou červenou čočkou, cizrnou. Vyrobitelné ze všeho, co jde jíst.
Čínská kuchyně a vůbec maso na kousky, případně nenápadně nastavené sójovým masem.
Polévky: Teplé, výživné a uvaříte je prakticky ze všeho.
Omáčky: Známe jich víc, než jich vaříme. Dá se s nimi polít kdeco, nejen sporák, linka a kuchyňský stůl :-).
Mléčné výrobky: pudink s ovocem, doma dělaný pribináček nebo vůbec ochucený tvaroh. Pro pokročilé je domácí výroba jogurtu.
Zbytky: Nastavení pomazánek, polévek a vůbec. Krmíte hladovou smečku, která nikdy nic nenechá? Prozíravá hospodyně si zbytek jídla schová předem.
No páni:) To je teda zoznam na ktorý by som ja asi nikdy neprišiel, proste v niektorých veciach sú ženy pred nami mužmi…Toto určite dám prečítať svojej manželke:) Priznám,sa že moje šetrenie pri potravinách ani zdaľeka nie je také sofistikované, ako to vaše. Čo sa pitia týka, najviac sa u nás pije obyčajný čaj, sem tam nejký džus, mäso tiež pomerne zriedka. Avšak zásada sledovať, na čo a koľko míňate je super nápad, niekedy naozaj neviete presne kde vám unikajú peniaze.A keď sa na to pozriete /a niektorí komentujúci už na to prišli tiež a potvrdili to/ pokiaľ nakupujete bez rozmyslu, takmer vždy nakúpite viac než je nutné a tiež viac než ste pôvodne chceli. Ďakujem za super príspevok.
A ešte jedna vec sa mi páči-zmierte sa s tým, ušetríte čas alebo peniaze. Človek nikdy nebude mat všetko a musí sa rozhodnúť…je to o prioritách.
Slibuju, že už nikdy nebudu slibovat, že něco napíšu. Přes 2 hodiny se peru s vlastním blogem, ale už to bylo aspoň nerozhodně.
A úplně mimo soutěž o tu knihu, protože je to známý vtip:
Z deníčku multimilionáře: Až příště řekne manželka, že mám někdy koupit Čínu, myslí tím večeři…
To se Vám stát nemůže, protože větší vydání konzultujete s manželkou 🙂
Tak ten vtip nepoznám:) Celkom milé:) Veru, väčšie výdaje prekonzultujem s manželkou.:)
“Smiřte se s tím, že ušetříte buď čas nebo peníze.” Nie ďakujem… čas mi nikto, nikdy nevráti, peniaze sa s trochou rozumu vrátia samé. Nenakupujem, investujem. Ak si mám vybrať, či strávim čas cestou na opačný koniec mesta, kvôli lacnejším potravinám, alebo “miniem” čas zmysluplne s tými, ktorých mám rád, pre mňa nie je o čom…
Hmm, a to je zase tiež pravda.Čas je tou najvzácnejšou komoditou,ktorá sa skutočne nedá nahradiť. Mna napadla iná situácia: mám si doma uvariť večeru-lebo ma vyjde lacnejšie, alebo pojdem do reštaurácie, kde zaplatím viac ale jedlo budem mať na stole rýchlejšie (asi neplatí pre niektoré slovenské reštaurácie).
Pohľad na míňanie vo svetle investovanie je tiež veľmi užitočný. Pokiaľ je to možné-kladiem si otázku-to čo kupujem, mi peniaze prinesie,alebo ma to bude stáť ďalšie peniaze. Príklad kúpim si hodinky na baterky alebo na slnečnú energiu? Baterky budem musieť kupovať stále a tak ma tie hodinky nakoniec vyjdú viac ako bola ich pôvodná cena. Iný príklad. Mám prácu ktorá si vyžaduje veľa prepisovanie textu.Nájdem si niekoho kto mi to bude robiť, alebo si zaplatím kurz. V tom druhom prípade sa jedná o investíciu, v prvom prípade o výdaj, ktorý mi nemusí okrem úspory času nič priniesť. Možno tieto príklady nie sú úplne perfektné, pretože ked hovoríme o investovaní, tak si vždy predstavím,že si kúpim čokoľvek čo hodnotu strácam alebo investujem do akcií, ktoré hodnotu naberajú a vytváram si tak další zdroj pasívneho príjmu. Tento postoj však u nás nie je celkom bežný ale veľa sa o ňom hovorí v Kyosakiho knihách.
Braňo má ve svém příspěvku z 20.3. pravdu, já s ním souhlasím. Věta, že ušetříte buď čas nebo peníze, je jenom upozornění pro ten typ lidí, kteří od diet očekávají, že zhubnou při stejném množství jídla a nulovém pohybu. Možná jsem spojila dohromady 2 věci, o kterých se tady píše – nezaměstnanost a šetrnost. Měla jsem napsat, že moje rady jsou určené například lidem, kteří přišli o značnou část příjmu a potřebují nějak překlenout určité období, třeba než přijdou investované peníze. Sama bych tak úsporně taky nedokázala žít celý život. A na druhý konec města za nákupy necestuju, vybrala jsem si 2 obchody v dosahu 10 minut bezpečné jízdy na kole, ty ostatní mají smůlu.
Priority – no to je taky téma, rozhodně ne na zbytek tohoto příspěvku. Před pár dny jsem sesmolila a odevzdala daňové přiznání (nevím jak na Slovensku, ale u nás finanční úřad vnucuje svoje priority před ty moje
úspěšně každý rok, taky bych to ráda tak uměla) a doufala jsem, že se přes víkend dostanu z role poctivé pitomkyně, dychtivé vyplnit všechny ty rubričky co nejpečlivěji, zatímco státní úřednice měly letos nastudovanou roli opakujících se smyček, kterým není jasné, co mi není jasné.
Prostě budu psát, až mi to zase bude myslet.
Budem sa tešiť na vaše nové príspevky, ktoré dúfam sa tu dúfam objavia aj potom ako skončí súťaž na knihu.Ale mám dobrú správu…ak niekde niečo končí, je to aj preto aby niečo iné niekde mohlo vzinkúť:)
Mam moznost nahliadnut do viacerych rodinnych komor a spajzi. Vrtalo mi hlavou ako to, ze niekto ma spajzu napraskanu a velku ako “obyvacka” a iny maju len 2 policky nad chladnickou. Pytal som sa a zistim som ze ty co maju velke a moc plne komory aspon raz za rok vyhadzuju stare pokazene alebo niecim napadnute potraviny. (pri velkom mnozstve stracate prehlad o datume spotreby potravin) Napadlo ma, ze spajze boli asi velmi dolezite ked nebolo tolko jedla a odkladalo sa na zimu. No dnes su obchody otvorene aj na velkonocny pondelok takze v skladovani potravin doma nevidim zmysel ( jedine ak ste si dopestovali vlastne BIO ). Preto navrhujem zacnite rapidne varit z vasich zasob a dokupujte len drobnosti “dochucovadla alebo nieco drobne cim je treba doplnit recept :). Ja sam som sa cudoval ked som na internate otvoril skrinku kolko tam mam naskladane vpohode som z toho vyzil 2 dni len som si dokupoval ryzu a chleba. Momentalne som v 6. dni 10 dnovej hladovky-diety. Pijem len vodu s javorovim sirupom korenim a citronovou stavou. Zratal som si naklady zaroven ako detoxikujum aj setrim lebo miniem iba 5-6 Eur denne 🙂 ak mate niekto zaujem o tuto hladovko-dietu napiste mi rad poradim samcek@gmail.com . Tym, ze sa pri tom pije vela vody necitite hlad iba mate chute 🙁
Prajem vela stastia pri “utahovani opaskov”.
Ďakujem za super postreh Samuel, tiež sa občas dostaneme do stavu,kedy si uvedomíme,že toho máme skrinkách v kuchyni akosi vela a začname variť len zo zásob ktoré máme.Podobná situácia sa ale dá vypozorovať aj v kúpeľni-to nepreberné množsvo “akciových” šampónov by nám pokojne vydržalo hádam aj na rok,keby sme začali míňať a nie zbierať (nakoniec ved to aj robíme:).
No a taktiež vhodná hladovka,alebo očistná kúra má výborný efekt. Myslím ale že by to človek nemal robiť pre úsporu peňazí.V tomto prípade je zdravotný efekt viac než akákoľvek úspora.
“Chléb patří mezi nejlacinější potraviny. Kdybychom se ale z úsporných důvodů chtěli živit jenom chlebem, utratili bychom sice málo za stravu, ale ušetřené peníze bychom brzy dali lékařům, případně na svůj pohřeb. ” Anuše Kejřová – Zlatá úsporná kuchařka s rozpočty, vydaná v r. 1926.
Pokud jde o věci “v akci” – než něco napíšu na svůj nákupní seznam, podívám se, kolik toho mám doma. To se lehko řekne, ale zvednout vlastní zadek není legrace, že?
Ještě je dobré dávat načaté potraviny v ledničce na nejviditelnější místo, t.j. na prostřední poličku.
K tomu chlebu,už dávno sa mi osvedčilo mať doma vlastnú pekáreň. Možno trochu vyššia počiatočná investícia sa časom vráti, nehladiac na to, že si môžeme chlieb urobiť vtedy keď chceme a nemusíme kôli jednej položke chodiť do obchodu.