Pred časom som bol v situácii (a tá stále trvá), kedy som sa začal obzerať po nejakom dlhodobejšom projekte na ktorom by som mohol participovať (vzdelávanie, HR, rozvoj, koučing a pod.). Kedže som zo svojej podstaty freelancer, kde prízvuk je na slove free, tak som samozrejme hľadal prácu, ktorá by mi ono “free” zabezpečovala. Aby som však uviedol na pravú mieru, čo sa pre mňa skrýva za tým “free”. Ako už samotné slovo naznačuje, predovšetkým pôjde o istú dávku voľnosti a slobody pri plnení si pracovných povinností. Som lektor a kouč s takmer 20 ročnými skúsenosťami, z toho takmer polovicu času podnikám vo svojej firme. Z toho vyplýva mnoho vecí, medzi inými napr. to že nepotrebujem aby nado mnou niekto neustále stál a prikazoval mi čo mám robiť. Stačí mi, keď poznám cieľ. Okrem toho mám dostatok sebadisciplíny, aby som si svoju prácu urobil načas a kvalitne. A to bez ohľadu na to, kde sa nachádzam a či mi niekto stojí za zadkom a sleduje, čo robím. Našiel som vcelku dosť ponúk, ktoré hľadali človeka mojich kvalít. Aj obsah by bol zaujímavý. Ale-vždy keď prišlo na dohadovanie pracovných podmienok, tak som sa stretával zo štandardným postupom a nastavením. 8 hodinová pracovná doba a to zväčša na jednom mieste. Na to, že sa nachádzame v hypermodernom technologickom veku, ktorý nám umožňuje pracovať kedykoľvek a odkiaľkoľvek som sa stretával so strašne konzervatívnym až rigidným postojom, ktorý nemá žiadne technické ani logické opodstatnenie.
Pred istou dobou som školil management aj zamestnancov jednej slovenskej firmy. Jednou z veľkých tém, ktoré boli na pretrase, bola diskusia o možnosti home office. Niečo, čo by zamestnanci ohromne privítali a čo na druhú stranu management tvrdohlavo ignoroval. Ani nie tak z technických alebo iných racionálnych argumentov, ale proste len preto, lebo šéfstvo nebude mať svoje ovečky pod dohľadom. No teda, takmer som sa chytil za hlavu, čo za stupídny argument sa ocitol na stole. Management často krát hľadá zázračné riešenia na motiváciu zamestnancov, ale ignoruje spoľahlivé a jednoduché postupy. V tomto prípade ťahali obe strany za kratší koniec a nakoniec z tejto super myšlienky nemal nikto nič. Smutné a zbytočné.
Nedá sa povedať, že by som ešte patril do mladej generácie. Už je tu nová generácia pracovníkov, mladých ľudí. Vyrastali v inom prostredí, majú iné znalosti a iné požiadavky. Voľnosť a sloboda a to dokonca aj v práci sa pre nich stávajú omnoho dôležitejšie ako stabilné pracovné miesto (čo je samozrejme sama o sebe jedna obrovská ilúzia) či firemné benefity. Ak sa firma nezačne zamýšľať nad tým ako vytvoriť zaujímavé pracovné prostredie, ktoré napr. umožňuje prácu z domu, tak do takej firmy zaujímaví ľudia neprídu, prípadne ju po krátkom čase opustia.
Už dávno je preč doba, kedy kvalitní ľudia stáli za dverami a podávali si kľučky aby mohli vo firme pracovať. Skutočne kvalitných ľudí je málo. Je veľké umenie ich získať a ešte väčšie umenie je si ich udržať. Pokiaľ budú majitelia firiem rigidne zotrvávať na pracovných modeloch z minulého storočia, tak si obmedzia šance získať vynikajúcich odborníkov, ktorých potrebujú na to, aby v brutálnom konkurenčnom prostredí vôbec prežili.
Môj príbeh dopadol smutne. Žiadna z firiem nebola ochotná zľaviť zo svojich podmienok a ja som sa zatiaľ neodhodlal povoliť z tých svojich. Naďalej rozvíjam svoje vlastné podnikanie a svoje know how si nechávam pre tých, ktorí budú ochotní ho prijať, prípadne zaň zaplatiť.
Máte aj vy skúsenosti, kedy rigidnosť firiem v oblasti pracovného prostredia a firemnej kultúry spôsobila lost-lost (prehra na oboch stranách) situáciu? Podeľte sa o ne v komentároch.
