Kríza je tu znovu. Nie žeby sa to nedalo očakávať a pripraviť sa na to… V každom prípade nám to na spokojnom spánku asi nepridá. Existuje niečo ako si s tým poradiť? Samozrejme sa nebudem zamýšľať nad tým ako odhadnúť vývoj na akciových trhoch. Skôr ma bude zaujímať, ako si s krízou, tou ktorú vnútorne prežívame, dokážeme poradiť. Pokúsim sa nájsť aspoň čiastočnú odpoveď v mojom video príspevku.
Ako si poradiť s krízou
od Martin Prodaj | aug 23, 2011 | Emočná inteligencia, Video, Work Life Balance | 4 komentáre
4 komentáre
Odoslať komentár Zrušiť odpoveď
Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.
Posledne roky som preberal projekty v “krize”. Nezvladnuta specifikacia, riadenie, ci chyba v navrhu (zistena az pocas realizacie). Rozdiel medzi “nekrizovym” stavom bol ten, ze ak clovek presne vedel ako na to, tak ho vedenie nechalo robit si svoju pracu. Povacsine tu uz bol totiz kriticky termin alebo to bolo prave “pindanie” vedenia, ktore svojim nepochopenim dotlacalo projekt tam, kde bol (a teda ludia co do vsetkoho kecali na zaciatku zrazu zacali zaberat na vetu “si ochotny za to niest zodpovednost… nech sa paci, urob si to sam, mna len poziadali, aby som s tym pomohol” – vzdy sa stiahnu…).
.
A tak sa mi zdalo, ze krizovy stav je sice stresujuci, ale omnoho “slobodnejsi”… No ale asi zalezi na uhle pohladu (vedenie v tejto situacii stratilo kontrolu a ostala tu len dovera, ze to niekto dotiahne do konca – takze tam bol stres z toho, ze to nemalo pod kontrolou).
.
Ked nasu firmu zasiahla kriza (oneskorene), tak som zakusil ake to je stat na druhej strane… pretoze ak nie je co robit a nemate to v rukach… dufate, ze ti co to maju na starosti to poriesia (samotny fakt, ze su veci ktore nemame v rukach je podla mna desivy pre racionalneho cloveka). Nikdy som sa nad tym takto nezamyslal a to je dalsia vec, ktoru mi dala kriza… konecne som spomalil, prehodnotil ciele, zefektivnil vydaje a hadam aj nabil usta (“ved zatial si vsetko zvladol, sem s dalsim problemom”).
.
Recept na krizu, ktoru clovek pod kontrolou nema, nemam ani ja… Je to sice stresujuce a ostava len viera, ale preco sa nezapojit do domacich prac, nevratit sa ku kniham, dokoncit konecne nejaky clanok a zobrat do ruk vrtacku (kym som robil 10h / 7 dni v tyzdni tak to bola aspon dobra vyhovorka – “radsej si niekoho zaplatim… za ten cas aj tak viac zarobim a projekt nie je aspon v sklze”).
Vdaka sa rozsiahly komentar, je fajn od vas nieco take citat:) Velmi ma oslovila posledna cast vasho prispevku. Vyuzit jednoducho krizu na veci, na ktore pocas “normalneho stavu” nebol cas. Kedysi som si aj ja tak ako vy, hovoril, radsej niekoho zaplatim aby to urobil za mna, pretoze usetreny cas potom venujem svojim veciam. Ale potom su chvile, kedy je casu dostatok, a vtedy mozem zobrat veci do svojich ruk. A pokial to neurobim ani vtedy, tak odvolavanie sa na nedostatok casu je len vyhovorka.
Niekedy je velmi tazke, ak vobec mozne, ovladat a kontrolovat krizu, ktora je v procesoch a systemoch, preto moje doporucenia vzdy skor smeruju k osobnemu postoju a osobenemu zvladnutiu krizy.
Neda mi nespomenut este jeden priklad. Mal som starsie auto. Stale sa kazilo. Mechanici ma zakazdym nejako obabrali, lebo do toho nevidim. Po znamostiach som sa dostal ku cloveku, ktory to robil “na kolene” (to sa mi celkom nepacilo – ale uz som bol zufaly, tak reku to vyskusam).
.
Bola to skvela volba! Vzdy mi povie aka je skutocna situacia a co slubi, to aj dodrzi. Ak nieco nevie, povie mi to na rovinu “toto nerobim”. Zrazu som nemusel platit vzdy za nove suciastky. Doslo to az tak daleko, ze dalsie auto som si nechal doviezt nim z Nemecka (dat za nove auto 70.000e ak 3 rocne je v podstate nove a za zlomkovu cenu?). Vedel som, ze sa mu da verit (dal som mu kopu penazi) a znova sa oplatilo…
.
Autam sa dovtedy venoval popri praci. Prisiel z nocnej, trocha sa prespal a davaj ho do dielne. V krize jeho podnik presiel na nudzovy rezim a tak zacal mat viacej volna a mohol naberat viacej zakazok pre jeho “konicek”. Kriza ho donutila, aby sa z jeho konicka stalo zivobytie a teraz v jeho dielni ma dalsich mechanikov, nove zariadenia a skvelo prosperuje! Dobre meno, podstiva praca, chut pracovat a sikovny clovek sa fakt nestrati! Klobuk dole.
.
Ludia, chodte za svojimi snami, len netreba mat velke oci a vidinu skoreho zbohatnutia (aj mna mohol obtiahnut o dalsie peniaze, ale to by som ho neodporucal dalej a on by nemal dalsie zakazky). Jemu sa to vyplatilo a myslim, ze to moze fungovat aj inym.
Velmi dobre napisanie Ipko:) Vsetkymi desiatimi som za to, aby ludia robili to, co ich bavi. Pokial v tom vytrvaju, tak sa urcite najde sposob ako to spenazit. A mozno sa z toho dokonca stane celkom slusne zivobytie, ktore polahky strci do vrecka sucasnu nelichotivu situaciu.