Pred nedávnom som písal článok o tom, ako rutiny a zabehané zvyky narúšajú našu kreativitu. Pri tom som sa pozastavil nad tým, že myseľ a psychika, ktorá je neustále hnaná do obrátok naším komerčným a konzumným spôsobom života, by miestami aj niečo rada vytvorila, ale nie je čas. Je to ako by ste neustále šlapali na plyn, nedopĺňali olej ani palivo. Ani sa niet čo čudovať, že po nejakej dobe sa aj ten najlepší motor zadrie. Aby sa to nestalo, je potrebné mu dopriať oddychový čas.
Máme makro a mikro oddychové časy. Medzi tie makro oddychové časy patria dovolenky, víkendy a sviatky, na ktoré sa z pochopiteľných dôvodov všetci teším ako malé deti na vianoce. A potom sú tu mikro oddychové časy. To sú tie okamžiky, kedy si po dobehnutí na autobus takmer vykašleme pľúca, alebo keď po príchode domov zhodíme nákupné tašky niekde na chodbe a lapajúc po dychu padáme do kresla alebo na gauč. Samozrejme, zdá sa, že týchto mikro oddychových časov je pomerne viac ako tých makro. Ani sa nie je čo čudovať. Veď dovolenka ja tak raz maximálne dva krát do roka a preto si musíme nachádzať priestor na oddych aj medzi dovolenkami, medzi vianocami a veľkou nocou. Medzi mojimi favoritmi, čo sa mikro oddychovania týka patrí “šlofík”.
Nie žeby som sa nechal inšpirovať južanskými zvykmi, ale musím uznať, že tieto národy vedia čo robia. Jeden zo svetových neurobiológov, John Medina, vo svojej knihe Brain Rules, považuje popoludňajší spánok za jednu z podmienok toho, aby mohol mozog správne fungovať a aby sme od neho mohli očakávať úlohy a výkony, ktoré od neho tak potrebujeme. Nechcem sa rozpisovať o tom, ako je niečo také prospešné, pretože to asi všetci vieme, súhlasíme stým a túžime po tom. Skôr chcem hovoriť o tom, čo sa s popoludňajším spánkom dá robiť, keď ste zavretý niekde v open space, všade je plno ľudí a vaša firma ešte nekúpila tie krásne no vé postele, na ktorých sa budete usilovať o work life balance:)
Priemerná dlžka popoludňajšieho schrupnutia by nemala byť dlhšia ako 20 minút. Táto doba nie je náhodná a súvisí s prechodom mozgu do jednotlivých spánkových fáz. Ak by zdriemnutie trvalo viac ako 20 minút, tak sa dá predpokladať, že sa zobudíme viac unavení, než keď sme zavreli oči. Faktom však je, že niekedy je menej viac. A v tomto prípade to platí dvojnásobne. Niekedy skutočne aj zopár sekúnd, kedy mám zavreté oči, a sústredíme sa na dýchanie, má uvoľnujúci a zároveň energetizujúci účinok.
Čo teda robiť keď prídete z obeda na pracovisko a ide na vás strašná únava? Tu je zopár rád.
- Žiadna káva. V tomto okamžiku vám káva moc nepomôže.Interval vstrebávania kofeínu je cca 45 minút,takže by vlastne začal účinkovať až omnoho neskôr.
- Sadnite si na stoličku, alebo na kreslo.
- Ruky položte na stôl alebo na klávesnicu počítača. Pre okolie tak budete vyzerať, že ste sa zastavili a nad niečím uvažujete, a nebude mať odvahu vás vyrušiť zo sústredenia.
- Zavrite si oči.
- Pár krát sa zhlboka nadýchnite a vydýchnite.
- Pozorujte uvoľnenie, ktoré nastalo po nádychu a výdychu. A zotrvajte pri ňom. Samozrejme,existujú prepracovanejšie techniky, ktoré sa môžete naučiť napríklad na kurze relaxačných techník.
Nie je to nič náročné, ba možno by sa zdalo, že je to tak jednoduché, že to ani nemôže fungovať. Ale ako som napísal vyššie, niekedy menej je viac. A nakoniec, prečo by niečo také človek mal robiť?
- Získa dodatočnú energiu,potrebnú na to aby bez ujmy na fyzickom aj duševnom zdraví dožil konca pracovnej doby.
- Získa sústredenie potrebné na vypracovanie životne dôležitých reportov.
- Dopraje telu čas na spracovanie dobrého a zdravého obeda zo závodnej jedálne
- A na koniec? Uvedomí si, že pár chvíľ, ktoré použije na relaxáciu a nie na budovanie hrubého domáceho produktu je preňho predsa len cennejších ako ťukanie do klávesnice a nervózne čakanie na koniec pracovnej doby.
Máte nejaké nápady ako sa vysporiadať s dilemou popoludňajšieho spánku? Máte niečo vyskúšné? Sem s tým, som zvedavý na vaše skúsenosti a zážitky.
