V nejakej štatistike som nedávnom čítal, že peniaze sú v partnerských vzťahoch jednou z hlavných príčin prečo sa partneri hádajú. Je to smutná štatistika, ktorá mi pripomenula ako veľmi sa náš život točí okolo peňazí. Možno budem veľmi zovšoebecňovať, ale niekedy mám dojem, že peniaze sú tak hlboko votkané do pradiva tejto spoločnosti, že pokúsiť sa to ignorovať je priam nemožné. A ešte ťažšie je fungovať na základe iných princípov. Mám na mysli to, že je veľa ľudí, ktorým sa vnútorne podarilo povzniesť nad myšlienku, že peniaze sú tým jediným a najdôležitešjím prvkom, okolo ktorého by sa mal točiť ich život. Na jednej strane je tu toto uvedomenie, na druhej strane sú účty za bývanie, účty za telefonovanie, účty za jedenie, účty takmer za všetko okolo nás.
Ak by človek žil absolútne sebestačne, nezávisle na spoločnosti, možno a to možno píšem s veľkým otáznikom by sa vedel od spoločnosti oddeliť a žiť sám pre seba. Ale pre koľkých ľudí je niečo také vôbec predstaviteľné a celkovo realizovateľné? Vnímam okolo seba veľa ľudí, torí volia jednoduchší životný štýl, ktorý nebude obsahovať napríklad veľa luxusu ale bude menej náročný, resp. menej nákladný. Ale takmer vždy mi to príde ako ťahanie za kratší koniec. Niečo ako boj, ktorý je ťažko vyhrateľný. Ako vylievanie vody z člna, aj keď sa tam stále valí ďalšia. A aj napriek tomu sa nikdy o taký štýl života neprestanem snažiť. A verím, že je tu stále viac a viac ľudí, ktorí sa snažia o niečo podobné. Patríte medzi nich?
Možno ste tiež mali tento pocit-zarobili ste nejaké peniaze, chvíľku ste mali pocit uspokojenie, pretože peniaze sú takmer niečo ako vzduch bez ktorého sa nedá žiť. A povedali ste si, že pokiaľ budete šetrní, tak vám vaše finančné prostriedky vydržia dlho a budete mať aspoň na nejaký čas pokoj. Ale inkaso a automatické platobné príkazy spôsobia, že aj keby ste hladovali, spávali pod mostom, chodili v handrách, stále sa vám tie peniaze budú míňaťm bez ohľadu na to ako šetrne budete žiť. Keď tak nad tým uvažujem vôbec to nie je niečo, z čoho by mal človek radosť, a napriek tej depresívnosti ktorá z toho ide si myslím, že je dôležité aby človek vnímal peniaze skutočne v ich pravej podobe-ako prostriedok k niečomu a aby sa nikdy nestal ich otrokom.
Inak, je zaujímavé (opäť výskum), že pokiaľ človek investuje do materiálnych vecí,tak ich hodnota jednak reálne ale aj vnútorne pocitovo klesá. Avšak pokiaľ človek investuje do zážitkov, cestovania, vzdelávania-hodnota niečoho takého časom rastie, predovšetkým pocitovo.
A ako vy riešite otázku peňazí vo vašom živote? Ako veľmi sú pre vás dôležité? Ste ich otrokom alebo vám ide o slobodu?
Je to smutne kam tento svet speje…
Ohledně toho osobního pohledu na věc bych se rád podělil o úryvek z textu zenového mistra Kodo Sawakiho: “If you have no money, you are in trouble. But it’s good to know that there are more important things than money. If you have no sexual desire, something is wrong. But it’s good to know that there are more important things than sexual desire. Don’t be so helpless that you start saying you need money to live. In this world you can lead a fine life without savings.” Lidské štěstí tedy nezávisí na penězích, ale žít bez peněz je v tomto světě jistě nepraktické. Jde tedy jen o to najít správnou míru mezi těmato dvěma atributy? Nelpět na penězích, ale zároveň je neodmítat… Zároveň můžu své výdaje omezit na minimum > např. nejezdit autem, ale využívat hromadnou dopravu (tím odpadají částky spojené s používání automobilu), atd. Toť můj názor 🙂
To sa mi páči. Vedieť peniaze rozumne používať ale neulpievať na nich. Nakoniec všetky dobré veci sa obrátia proti nám, ak na nich uľpievame.
Nejsem otrokem peněz, ale nevolníkem státu, který chce za všechno platit. Pracujeme dnes kvůli penězům v průměru delší dobu, než kolik býval celý lidský život. Pořádnou porci těchto peněz musíme věnovat na věci, které třeba ani nevyužijeme nebo přímo nechceme. Ale rozhodování o tom zbytku je opravdu na nás, takže by nás měla těšit hodnota toho, co si pořídíme.
Jsem ráda, že používání fantazie je stále ještě zadarmo, nemusí se danit ani hlásit, nicméně ji za luxus nepovažuji, spíš za životní potřebu.
Že roste hodnota investovaná do vzdělání? No zkuste mi to někdo vysvětlit na tomto příkladě:
“Pepíčku, co se naučíš, to ti nikdo nevezme.”
“Ale paní učitelko, co se nenaučím, to mi taky nikdo nevezme.”
🙂
Ak sa predo mňa postaví nejaký problém, tak sa snažím určit, či sa v tomto probléme nachádza niečo čo je mimo moje pôsobenie. S tým si potom vôbec nelámem hlavu a snažím sa nájsť miesta kde budem môcť pôsobiť. Rovnako aj v oblasti peňazí,že musím štátu platiť peniaze a dane s tým asi nič neurobím (že dobrý daňový poradca?:)) ale stále je to dosť priestoru ako s peniazmi zaobchádzať uvážlivo.
Vzdelanie? Mal som na myslim skôr vzdelanie ktoré sa deje po škole a z vlastného popudu.
Ten vtip síce logiku má, ale veď vieme,ako je s detskou logikou:)) Občas je pravdivá:)
Jenom takový technický dotaz – kam se mají psát komentáře ke knize Work Life Balance?
Díky za odpověď.
Myslim ze prispevok “Sutaz o knihu WLB” bude dobrym miestom:)
my ako ludstvo verime v papieriky na ktorych su debilne tvare !a ja osobne nechcem byt otrokom systemu penazi pretoze peniaze nicia vsetko okolo nas popieraju ludskost a slobodu !
Verim, ze ste zo systemu rozhorceny. Tiez verim ze nikto nechce byt otrokom nicoho. Tiez si myslim, ze ci sme alebo nie sme otrokmi niecoho nie je tak o tom, co nas zotrocuje, ale skor toho ako sa k tomu postavime. Mozem mat napr vela alebo malo penazi ( na mnozstve nezalezi) a budem ich otrokom. Nie je to vsak sposobene peniazmi ale mojou zavislostou.
Okrem toho je tu este jedna vec, ako zit v tejto spolocnosti bez penazi? Mozno by sme si aj chceli povedat,ze ich nechceme, ze by nam bolo lepsie bez nich, ale akosit to nejde. Bez penazi sa da zit (sam to vyskusal), ale nie je to jednoduche a musite sa vzdat inych veci.
Ale mudry clovek sa naucit brat veci tak ako su a povzniest sa nad ne.
Prajem vam vo vasom usili vela zdaru a budem rad ak potom zo svojim uspechom podelite.