Ráno vstanem. Urobím všetky tie nevyhnutné hygienické úkony. Zalejem si kávu a aj keď by sa to nemalo, tak pri odsrkávaní lahodného voňavého nápoja zapnem tablet a skontrolujem si mailové schránky. Druhým krokom je nazretie, čo nového sa urodilo na mojej facebook wall. Poznáte to, je to taký dezert pozostávajúci z fotiek domácich miláčikov (tých štvornohých aj tých dvojnohých), videí, ktoré ste už asi milión dvestotisíckrát videli niekde inde a samozrejme, deň by nebol kompletný bez motivačných citátov a iných “múdier”, ktoré ste asi tiež už niekde inde videli, najpravdepodobnejšie s modrým alebo ružovým pozadím. A to je okamžik, kedy mi môj lahodný nápoj zhorkne v ústach. Ako je to však možné? Kedy sa to stalo, že podobné vyhlásenia sa mi dajako prejedli? A ich motivačný potenciál má pre mňa hodnotu, blížiacu sa takmer nule?[sociallocker id=”6131″]
V 90. rokoch som bol členom Centra rozvoja človeka. Bola to veľmi zaujímavá organizácia, asi prvá svojho druhu v Bratislave. Bolo to výborné miesto, kde sa stretávali všetky možné druhy ľudí so záujmami počínajúcimi jogou a končiac šamanizmom. Bolo to miesto, kde som stretol svojho prvého meditačného učiteľa. Bolo to miesto, kde som robil svoje prvé prednášky o holotropnom dýchaní. Tam som si prvý krát zažil aj tzv. Silvovou metódu ovládanie vedomia, Reiki a pod psie kúsky. To boli časy, kedy som si chodil po žeravých uhlíkoch a kedže nebolo žiadnych sociálnych sietí, muselo to zostať informáciou navýsosť osobnou a zdieľateľnou len v okruhu podobne zmýšľajúcich osôb. Boli to aj časy pozitívnych afirmácií a pozitívneho myslenie. Jeden z mojich prvých kurzov bol kurz pozitívneho myslenia, ktorý bola v rozsahu takmer jedného semestra (dnes je jedeň den workshopu alebo kurzu na hranici realizovateľnosti). Tento exkurz do minulosti som si dovolil preto, aby som náhodou náhodou nebol obvinený, že nemám rád pozitívne myslenie. Práve naopak. Mám v ňom viac než 20 ročnú skúsenosť:) A možno aj preto ma motivačné citáty nechávajú chladným, a občas aj znechuteným.
Pripúšťam, že motivačné citáty majú silu na okamih, asi skôr krátky ako dlhý, ovplyvniť naladenie človeka. Nie som si však istý ich dlhodobým a hĺbkovým dopadom, nehľadiac na ich marketingové pozadie ich vzniku. Navyše ich neustálym omieľaním sa povážilo znižuje ich pôvodne vysoký potenciál. A nakoniec ostanú len ľúbivé slovíčka, ktoré postrádajú akýkoľvek hlbší obsah a zmysel. Časom všetko devalvuje a ani to najušľachtiľejšie neodolá.
Pic by: http://www.someecards.com/friendship-cards/friendship-inspirational-quotes-on-facebook-unfriend
[/sociallocker]
