Osobný rozvoj je oblasťou, ktorá sa v poslednej dobe teší pomerne veľkej obľube. Na oboch stranách. Na stranách prijímateľov dobre mienených rád (sám občas medzi nich patrím). A rovnako tiež na stranách producentov týchto dobre mienených rád (aj túto stranu dobre poznám a zväčša ma aj živí:). Mám pocit, že táto sféra prežíva akúsi svoju druhú renesanciu, ktorá sa vyznačuje napr. tým, že sa recyklujú rady a návody, ktoré tu boli dávno pred týmto obdobím. Je ťažké povedať, či je to dobré alebo zlé, pretože v oblasti osobného rozvoja (tak si myslím) je veľmi obtiažne vymyslieť niečo absolútne nové. Nový kabát? Áno. Zaujímavá forma? Jednoznačne. Ale objaviť úplne nové teritórium? No, neviem neviem. Nakoniec ale na tom nie je nič zlé, pretože ľudia sa menia, mení sa doba, mení sa generácia. A mení sa aj forma komunikácie. A možno práve forma komunikácie, ktorá je taká ľahká a rýchla, vrhá tieň povrchnosti aj na osobný rozvoj. Nájsť si návod na meditáciu? Nič jednoduchšie, dokážete to na svojom mobile za 5 minút, a keď máte šikovné prsty, tak možno aj rýchlejšie. Začať meditovať a vydržať aspoň pol hodinu nepohnuto sedieť? To už také jednoduché nie je. Ľahkosť s akou sa dostávame k radám a návodom na upgrade seba samého občas zahmlieva skutočnosť, že posun v našej osobnosti je vecou, často krát ťažkou, zdĺhavou, namáhavou, z nejasným a neistým výsledkom na konci cesty.
Na kurzoch sa občas účastníkov pýtam, kedy sa podľa nich človek mení najviac. Za akých okolností alebo podmienok? Čo myslíte vy? Odpovedí je mnoho, ale jedna sa medzi nimi objavuje takmer vždy. Človek sa mení pod tlakom utrpenia, nech je už akékoľvek . To samozrejme neznamená, že aby sme sa zmenili, tak musíme aktívne vyhľadávať situácie, kde budeme trpieť, to by boli predsa len trochu zvrátené. Len tým chcem poukázať, že keď je človeku dobre, príjemne, veľmi ľahko sa nechá svojou pohodou ukolísať a na nejaký osobný rozvoj ani len nepomyslí. Ale v okamihu, keď je konfrontovaný s utrpením, začne vstupovať do sebe, začne spytovať svedomie, začne uvažovať nad tým, prečo je to tak, a či by to nemohlo byť inak, než to je. Veľa ľudí práve pod tlakom utrpenia nachádza útočisko v náboženstve alebo v iných spirituálnych cestách. Aj keď predtým na niečo také ani len nepomysleli.
Šťastní sú medzi nami tí, ktorí uvažujú prezieravo a nečakajú kým utrpenie na nich udrie ale pripravujú sa naň v čase, keď je im dobre. Uvažujú nad sebou, nad svojím vlastným životom, ponárajú sa do svojich myšlienok, venujú sa sebareflexii, skúšajú návody a postupy, ktoré im umožnia prekročiť ich vlastný tieň. A vedia, že to bude na dlho, možno aj na celý život.
Ak sa k vám teda najbližšie dostane dobre mienená rad na osobný rozvoj (možno aj odo mňa) tak to berte ako odporúčanie, ktoré si žiada čas. Neexistuje žiadne rýchle a ľahké riešenie. A už vôbec nie v tejto sfére. Škoda, že to tak nie je, lebo keby bolo, tak by okolo nás bolo omoho viacej ľudí, ktorí sa naozaj niekam dostali a posúvajú náš svet výrazne dopredu (nie žeby ich tu zopár nebolo).
A na záver otázka na vás. Kedy, za akých okolností, ste sa najviac posunuli? Čo vás najviac rozvinulo/rozvíja?
Photo credit: Flickr.com (marsmet544)
