Platí jedno známe príslovie,ktoré hovorí: povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si“. Čo je vlastne za týmito slovami skryté? O akej pravde k nám toto príslovie prehovára? Poďme sa na to pozrieť podrobnejšie.
Kniha je najlepším priateľom človeka, to je tiež príslovie, ktoré by sme mohli uviesť hneď v závese za tým prvým uvedeným a tiež to bude pravda. Po knihe siahame z rozličných pohnútok. Pretože sme smutní, pretože sme sami, pretože si chceme oddýchnuť, pretože chceme mať pokoj, pretože sa chceme niečo nové dozvedieť, pretože sa nudíme a pretože je kopec iných dôvodov prečo nám kniha príde ako skvelý nápad. Navyše je kniha tiež skvelým nástrojom, ktorý nám môže ušetriť veľa času, nakoľko sa vlastne dá všade zobrať zo sebou, je vcelku prenosná, pokiaľ to teda nie je nejaká encyklopédia, a keď ju mám po ruke a niekde čakáme, tak nám jej čítanie môže dať pocit, že čas využívame naozaj zmysluplne. Veď kto by už len čítanie knihy nepovažoval za zmysluplne strávený čas. Je teda pravda, že ľudia sa menia, resp. doba sa mení a kniha sa stáva niečím pomerne zriedkavým v rukách, predovšetkých súčasných tínedžerov. To však ale nemení nič na skutočnosti, že kniha je stále a verím, že tomu tak naozaj ešte dlho bude, vecou, ktorú budú mnohí ľudia milovať a nedajú na knihu dopustiť. Je prirodzené, že každý z nás si vyberá také knihy, ktoré sú mu nejakým spôsobom blízke, niečo mu hovoria, vyberáme si podľa svojho vkusu. Niekoho skôr bavia historické romány, nikto dá prednosť litertúre faktu, niekoho fascinuje sci fi. Koľko ľudí,toľko chutí. Je to tak, že výber knihy je jednoznačne daný tým akí sme, aké máme záujmy, o čo sa zaujímame. A teda sa dá predpokladať, že obraz toho čo sa nachádza v našej knižnici je obrazom našej duše.
To čo čítame, hovorí o tom akí sme. Veď sa len pozrite do svojej knižnice. Čo tam máte? A čo to vlastne o vás vypovedá? Niekedy je možno vaša knižnica väčším zdrojom informácií než vy sami. Keď prídem k niekomu na návštevu, tak prvá vec po ktorej sa pozerám, je knižnica. Aká je, čo v nej je? Sú tam knihy staré, nové, odborné, beletria, zaprášené, poukladané, porozhadzované? A z toho všetkého sa dá vyčítať s akým človekom mám dočinenie. Jeho knižnica mi o ňom povie viac, než keby som sa hodiny a hodiny pýtal na to aký je. Preto si dobre rozmyslite, čo máte vo vašej knižnici keď sa k vám niekto chystá na návštevu. Ak by sme to veľmi zjednodušili, tak knižnica je plátnom, na ktorom sa premieta obraz vášho vnútra. A tento obraz je veľmi verný. Ako to vyzerá vo vás, tak to bude vyzerať aj vo vašej knižnici. Ale knihy a knižnica nie je jediným plátnom na ktorom sa premieta kto ste. Takýmto plátnom je celý váš život, vaša obývačka, vaše pracovné miesto, vaša izba, váš pracovný stôl, vaša skriňa a veci v nej, vaša pivnica. Preto je veľmi dôležité, aby ste sa na všetky veci, predmety a priestory, ktoré používate, pozerali ako na niečo, čo o vás neustále podáva nejaké informácie a to dokonca aj vtedy keď si to neželáte. Vaša existencia vo tomto svete zanecháva za sebou nejaké stopy a tieto stopy vnímavý ľudia dokážu veľmi ľahko prečítať. Ak sa teda bojíme straty súkromia v elektronickom priestore a máme obavy o to aby sa niekto o nás nedozvedel niečo čo by sme nechceli, tak skutočné ohrozenie k nám neprichádza ani tak z virtuálneho sveta, teda-ani tam už nie je moc bezpečno, ale z nášho obyčajného, bežného sveta. Toho sveta, na ktorý tak možno aj trochu pozabúdame, pretože stále viac a viac žijeme v virtuálnom svete.
Chcete teda svojimi knihami komunikovať určitú informáciu o sebe? Tak si vyberajte také knihy, ktoré budú budovať taký obraz,aký chcete aby bol. Knihy vás menia, tak ako nás vlastne mení celé naše okolie, ale knihy to robia o niečo elegantnejšie a sofistikovanejšie. A samozrejme, nezabudnite tieto knihy aj prečítať, pretože to čo vás bude meniť k obrazu vášmu, je nie to, že ste vlastníkom nejakej knihy,ale to, že ste si ju prečítali. Len vtedy má kniha šancu zmeniť vás.