fbpx

V oblasti vzdelávania sa pohybujem už takmer 20 rokov. Za ten čas som si všimol isté tendencie, ktoré sa vo vzdelávaní objavujú a ktoré vo všeobecnosti súvisia so zmenou nášho životného štýlu a s využívaním moderných technológií. Kedysi štandardom firemného vzdelávania bol dvojdňový tréning, ktorý sa organizoval mimo sídla spoločnosti. Dnes? Dnes je takmer nemožné dostať ľudí zo spoločnosti niekam von na tréning, pretože…..a nasleduje asi milión dôvodov prečo to nie je možné. Čo sa teda deje? A kam to bude smerovať?

-Tréningy a školenia sa výrazne skracujú. Ako som spomínal, kedysi (cca 5 a viac rokov dozadu) boli štandardom dvojňdové, v niektorých prípadoch aj viac dňové školenia. Dnes je štandardom, v tom lepšom prípade, jednodňové školenie. Niekedy sa pracuje len s pár hodinami alebo pol dňom.

-V rámci obsahu sa nejde do hĺbky ale kĺže sa po povrchu. Za pol dňa sa toho naozaj veľa nedá stihnúť a tak sa rýchlosť obetuje na úkor komplexnosti alebo kvality.

-Od vzdelania sa upúšťa úplne. Stretol som sa s veľkým počtom zamestnancov, ktorí ani počas niekoľkých rokov v spoločnosti nedostali žiadne školenie, dokonca ani elementárne zásady, toho, čo sa ako má robiť. Veľmi markantná bola táto skúsenosť pri obchodných profesiách. Na jednej strane chápem prístup “hodíme ťa do vody a ak prežiješ aspoň mesiac, tak si náš človek”. Na stranej druhej si viem predstaviť toho nešťastníka, ktorá sa chystá na obchodné stretnutie a z obchodu nevie ani mäkké f, pretože ho to na školenie nikdy nikto neučil. Vznikajú potom z toho niekedy celkom komické situácie ( v tom lepšom prípade) ktoré používam ako ilustráciu pre tých šťastlivcov, kde sa spoločnosť zmilovala a na nejaké to školenie ich predsa len poslala.

-Pri externom vzdelávaní sa tlačí na znižovanie ceny. Samozrejme, to je predsa základný trhový mechanizmus. A konkurencia je aj v tomto dobrá,pretože núti hľadať a vytvárať inovácie, prichádzať stále s niečím novým a pod. Ale zase je tu druhá strana mince, ktorá spôsobuje že cena je jediným kritériom výberu vzdelávača alebo agentúry. A žiaľ, často krát je to Pyrhovo víťazstvo. Spätná väzba, ktorú občas dostávam od účastníkov, kde nastupujem po niekom inom býva katastrofálna. Nesprávne urobená analýza vzdelávacích potrieb, hurá systém vo vzdelávaní, ktoré nie je v ničom ukotvené, žiadne follow up programy, desivá prezentácia prednášajúceho…Ľudia sú potom frustrovaní a prirodzene budú ďalšie vzdelávanie sabotovať, pretože sa im to nepáči. A tým prirodzene trpí celý trh vzdelávanie.

-Vzdelávanie na poslednom mieste. Firmy si vo svojich víziách veľmi radi publikujú, že ľudia sú u nich na prvom mieste. Ale keď príde na investície do vzdelávanie, tak tie sú medzi prvými, ak nie úplne na prvom mieste, ktoré sa škrtajú. Dôvody poznáme. Kríz a spol. Ale práve to je ten správny čas aby sa pracovalo s ľuďmi a pre ľudí. Ak nejdú obchody je to skvelá príležitosť venovať sa napr. veciam, ktoré sú dôležité pre ľudí. A pri tom niečo také nemusí stáť ani cent navyše, pokiaľ sa využijú interné zdroje. Verím, že v každej firme je dostatok šikovných ľudí, ktorí môžu svojich kolegov naučiť niečo nové, čím sa celkovo môže pozdvihnúť vzdelanostná úroveň zamestnancov.

Tieto trendy sú tými, ktoré som si všimol pri vlastnej práci trénera a kouča. Určite som nevymenoval všetky a tak ak vás niečo napadne k tejto téme, tak sa o svoje skúsenosti pokojne podeľte v komentároch. O tom, ako by to mohlo vyzerať a čo by sa s tým dalo robiť, napíšem nabudúce, takže, ostaňte so mnou:)