Život nie je prechádzka ružovou záhradkou. Nikdy nebol, nie je, a asi ani nikdy nebude.Škoda, že nám niekto takú závažnú informáciu nepovedal v okamžiku, kedy sme prišli na tento svet. Nie, že by sa v tom okamžiku ešte dalo niečo urobiť, ale aspoň by sme neboli prekvapení, aké ťažké to budeme mať. Nemáme tiež na mysli zopár vyvolených, ktorí sa narodili so striebornou lyžičkou v ústach a majú na ružiach ustlané. Väčšina z nás sa tak dajako musí pretĺkať životom. Občas zažívame obdobia úspechov, máme úsmev na tvári, zdá sa, že všetko nám ide tak dajako od ruky. Ale potom prídu chvíle, kedy si želáme aby sa svet zastavil a my sme sa mohli posadiť na oddychovú lavičku.Ibaže ani to sa nestane a my musíme buď toto ťažké obdobie prečkať, alebo sa snažiť nájsť v sebe silu, ktorá nám pomôže ťažké obdobie prekonať. A tak hľadáme.
Hľadáme v rodine, hľadáme medzi priateľmi, hľadáme v prírode. Niekedy hľadáme aj na miestach, kde by sme nemali. Hľadáme v alkohole alebo drogách. Niektorí hľadajú silu v náboženstve. Ale ako sa vraví, pod lampou býva najväčšia tma a akosi zabúdame na to, aby sme hľadali v sebe. Vo vlastnej minulosti. Veď sme prešli mnohými úskaliami, mnohými nezdarmi. A sme tu. Posilnení a zocelení. Nezabúdajem, že ak sme niečím v minulosti prešli, tak to môžeme dokázať znovu. My sami sme sebe najväčšou oporou.
Photo credit by: sxc.hu
