Mám celkom rád vianočné obdobie a aj čas krátko po Novom roku. Ani nie tak kvôli tomu, že sú Vianoce (ok, tak aj kvôli tomu) a všade sa všetko ligoce, ľudia sú/mali by byť k sebe lepší, darčeky a tak. Ale hlavne preto, lebo nemusím nič robiť. A naučiť sa nerobiť nič, to je v tomto, na divokom tempe závislom svete, celkom veľké umenie. Aj mne trvalo nejakú dobu kým som sa to naučil, a nebolo to ľahké, dokonca ani rýchle a sám viem, že v tomto musím na sebe ešte kus popracovať. Ale nerobiť nič, byť lenivý, dopriať si pokoj, to je balzam na dušu aj telo. Počas roka sa neustále niekam ponáhľam, snažím sa niečo stihnúť, niečo alebo niekoho dobehnúť. Mnoho krát si pri tom uvedomujem, ako márne až smiešne také úsilie je. Niekedy by sa človek sám aj rád zastavil, ale čo z toho, keď celý svet okolo vás frčí ako bláznivý. Nie je ochotný zastaviť ani na chvíľu. A preto, keď niečo posvätí spomalenie (napríklad sviatky), keď nastane tá doba, že väčšina ľudí je doma a napracuje, tak to je super obdobie na to, byť lenivý. A to bez toho aby ste mali z toho výčitky svedomia. Lebo nečinnosť, ktorá je naplnená výčitkami svedomia stráca svoj pozitívny dopad a obracia sa proti vám. Keď ustane to bláznenie pred sviatkami, spojené s nakupovaním darčekov a chystaním sa na lukulské hody, potom nastáva čas, keď sa vlastne nič iné, než oddychovať, ani nedá robiť. Je v podstate jedno, či sa jedná o oddych aktívny alebo pasívny. Dôležité je, že nič nemusíte. Všetko robíte preto, lebo sa vám chce, a ak sa vám nechce, tak to jednoducho nebudete robiť, alebo s tým prestanete. A to len preto, lebo ste sa rozhodli. Rozhodli ste sa vy, nie váš šéf, ani nikto iný. Je to proste čisto vo vašich rukách. Niekedy je práve tá možnosť nič nerobiť, to najvzácnejšie a najblahodárnejšie čo máte.
Myslím si, že aktivita ako taká sa zbytočne preceňuje. Robíme, len preto aby sme robili. Strácame zo zreteľa nejaký vyšší zmysel a venujem sa činnosti preto, lebo nedokážeme vydržať sami zo sebou a aktivita nás odvádza od nás samotných. Žiaľ, v tomto prípade neplatí, že cesta je cieľ. Je dobré sa občas, aspoň na chvíľku zastaviť, zamyslieť sa nad tým, čo práve robím a položiť si otázku: “nedalo by sa spomaliť, nedalo by sa prestať? Nedalo by byť aspoň trochu ne-činným?” Zaviesť si také malé zamyslenie do života, to je ako keď začnete chodiť v nových topánkach, trochu to tlačí, ale časom sa to poddá a vy sa v tom nájdete. Myslím, že dokonca ani workoholici nie sú celkom stratení. Ale chcete to trochu úsilia, nájsť v nečinnosti zaľúbenie. Za tú trochu námahy to však určite stojí.
Tak vám želám aby takýchto dní bolo vo vašom živote a v Novom roku 2013, čo najviac. Nech si to proste v pohode užijete:)
