Jeden grécky filozof sa raz prechádzal po tržnici. Pozeral sa všade okolo seba, videl mnoho krásnych vecí,cítil mnoho krásnych vôní. A povzdychol si: ” Toľko kásnych vecí a ja nemusím mať ani jednu.”
Ak by sa vám zdalo, že v jeho povzdychu ste zacítili smútok, tak sa mýlite. Opak je pravdou. V jeho povzdychu bolo cítiť radosť a spokojnosť. Spokojnosť z toho, že necíti potrebu žiadnu z tých, akokoľvek krásnych vecí, vlastniť. Bol to povzdych v ktorom bolo cítiť slobodu,a radosť zo slobody, ktorá nie je viazaná na vlastníctvo vecí a predmetov.
Niekde sa hovorí “nešťastní sú tí, ktorí majú veľa a predsa im to nestačí a šťastní sú tí, ktorí majú málo a sú spokojní aj s tým málom.” Pretože tí, ktorí majú veľa a nie sú spokojní, nebudú mať nikdy dosť. Ich túžba po vlastníctve nebude nikdy ukojená. Ale tí, ktorí majú málo a už nič nepotrebujú sú vo svojej podstate bohatší ako tí, ako tí čo majú veľa.
Pred niekoľkými rokmi sme si s manželkou zaviedli taký rituál alebo by sme to mohli nazvať užitočný zvyk. Nikdy som nebol priaznivcom dávania si novoročných predsavzatí, ale zas na druhú stranu mať pred sebou nejaký plán alebo cieľ je veľmi dôležité aby vaše pracovné alebo životné smerovanie bol niekde zakotvené. Naše plány sú rozdelené na tri kategórie, mohlo by ich byť aj viacej alebo menej, to záleží od toho, ako chcete ísť do podrobností. My máme 3 kategórie: veci,ľudia,činnosti. Nič sofistikované. Na začiatku Nového roku si zoberieme pred seba zoznam z predošlého roka a vyhodnocujeme, čo sa nám podarilo a kde by sme mali ešte viac popracovať na splnení plánov. Niekedy sa stane,že niektoré položky sa proste presunú z jedného roka do druhého,ale to sa stáva pomerne zriedkavo. Čo je však dôležité, je, že keď sme pred pár dňami pracovali na novom zozname, tak sme si všimli, že nemám už čo dať do sĺpčeka “veci”. V tom okamžiku sme si uvedomili,že vlastne máme všetko,čo sme chceli mať a navyše, že nás už nenapadá nič, čo by sme si do vecí dali pre rok 2010. Bol to úžasný pocit. Mať čo potrebujem a už nepotrebovať viac. A od toho okamžiku keď sa prechádzam po obchodných centráchm si uvedomujem: “toľko krásnych vecí a ja nepotrebujem ani jednu z nich”:)
A čo vy?
photo credit: Scooter Flix
Hezký článek. Mám to podobně, co se však týče lidí a činností, tam je jistě stále co zlepšovat ;-). Podle mě veškerý rozvoj vždy končí u nás, to znamená, že pokud chceme změnit postoj k někomu, překonat strach z něčeho, zlepšit si vztah s našimi hobby, vždy musíme tvořit jen sami sebe. K těm novoročním “předsevzetím” bych taktéž doporučil ještě jedno, které rád praktikuju a dává mi pocit lehkosti a spokojenosti: podívat se na věci okolo sebe, ukázat na každou z nich a zeptat se: Používám ji? Nepotřebuje ji někdo jiný? a podle odpovědi s ní dále naložit dle vlastního uvážení. Vlastním tak jen věci které potřebuji a nejsem jimi zalhcen. Můj prostor je jednoduchý a lehčeji jím proudí energie. Toť můj názor a zkušenost. Hezký den 🙂
Ďakujem za ocenenie:) Som rád,že sa našiel niekto kto má podobné zmýšľanie a našiel si čas aj na článok reagovať. A súhlasím aj s tým, čo ste napísali,že je stále priestor na zlepšovanie v oblasti činnosti a ľudia. Čo je však výhoda,je že ten čas ktorý som predtým venoval veciam, môžem zužitkovať na činnosti a ľudí. Okrem toho, ten zoznam mi slúži aj ako taká malá pripomienka toho, že sa predsa len niekam hýbem, že som neostal na mieste.
Skvelá myšlienka o zbavovaní sa vecí. Inak veľmi oslobodzujúca aktivita,ktorá vám skutočne uvoľní veľa energie a vyčistí vonkajší aj vnútorný priestor. Želám veľa zdaru v danej aktivite. Pekný deň aj vám:)
Myslím, že to bol Diogenes. Mal celkom zaujímavú životnú filozofiu, žil v sude a vlastnil len jediný predmet – hrnček. Aj toho sa zbavil po tom, ako uvidel piť dieťa z fontány rukami. Alexandrovi Veľkému sa jeho filozofia vraj tak páčila, že sa ho rozhodol navštíviť. Postavil sa pred opalujúceho sa nahého Diogena ležiaceho na zemi: Diogenes, povedz, čo si želáš a ak to bude v mojich silách tak ti to splním. Diogenes sa naň zahľadel a opýtal sa: Môžem si priať čokoľvek? Alexander pritakal. Tak si teda prajem aby si ustúpil, zacláňaš mi slnko! To je odpis honbe za majetkom 😀
Osvietení si nikdy nerobili veľkú hlavu z autorít a ukázali im kde je ich miesto:)Je množstvo podobne krásnych príbehov a ako si tak surfujem internetovým svetom,jemne sa mi zdá, že podobná filozofia (skromnosti a striedmosti) sa páči stále väčšiemu počtu ľudí.Možno je to len zdanie, ale zdanie ktoré sa mi veľmi páči.